Ďakujem za všetko dobré a prepáč mi to zlé…
Lifestyle
alebo ako som zničila dlhoročné priateľstvo.
Na začiatok by som rada povedala, že danú osobu nijako nemienim očierniť týmto článkom, a nebude tu spomenutá žiadna konkrétna osoba. Sú to len a len moje myšlienky, ktoré naživo povedať nedokážem. Chcem tým len poukázať na pominuteľnosť priateľstva. Ženy, slečny a dievčatá. Svoje priateľky si chráňte a nedopustite sa rovnakej chyby ako ja, že jednou virtuálnou chybou, na ktorú už všetci aj zabudli, prídete o tú, ktorá vám je skoro sestrou.

Nikdy som nebola dobrou priateľkou. Nikdy a nikomu. Vždy som mala svoje chyby a vždy sa ma ľudia stránili ak išlo o priateľstvo. Ale ty si bola iná. Vzájomne sme jedna v druhej objavili vnútorné monštrá, ktoré sa predrali na povrch, vždy keď sme sa stretli.
Z tichej introvertky a explozívnej extrovertky sa stali nerozlučiteľné. Alebo, lepšie povedané, takmer nerozlučiteľné. Trávili sme skoro každý deň spolu. Či už sme sa smiali, alebo až rehotali nad úplnými primitívnosťami, taktiež sme dokázali dlhé hodiny ohovárať a riešiť vážne veci.
Len s tebou som si dokázala ponadávať na všetko, na celý život, školu, či iných ľudí, a len tebe som sa zverila s tými najtajnejšími problémami a snami. S tebou som navštívila moje vysnívané mesto a bola si prvou kamarátkou u ktorej som kedy prespávala. Sotva sme mali pootvorené jedno oko, a boli sme na smrť vyčerpané, no aj napriek tomu sme sa rozprávali. Mali sme interný humor ako nikto iný, a tajomstvá, ktoré nám iné môžu len závidieť.
Ale aj napriek tomu to po dlhých rokoch skončilo.













