To, čo Ti neviem povedať nahlas

Pamätáš, keď sme sa prvýkrát stretli?

Ja som mala priateľa a ty si bol jeho kamarát. Podávali ste si ruky a pripíjali na všetko možné. Nevenoval si mi ani pohľad a so zdvihnutou hlavou si sa tváril, že Ti patrí svet. Nedaroval si pohľad vlastne nikomu, kto Ti za to nestál. Hádzal si poznámky, ktoré všetkých rozosmiali, aj tie, ktoré mali ľudí nepriamo uraziť. Nepáčil si sa mi. V hlave som ti v pravidelných intervaloch dávala pár nemilých prívlastkov a keď si sa natiahol, aby si mi drinkom naznačil, že zrejme stojím za to zoznámiť sa s Tebou, mala som chuť Ti tú svoju vodku chrstnúť do tváre. Bol si jeden z tých, ktorí na seba strhávajú pozornosť. A ja som Tebe tú svoju nemala v pláne venovať.

Človek mieni, Pán Boh mení. Boh alebo osud, náhoda alebo len skrátka život.

Niečo môj postoj k Tebe zmenilo. Zrejme preto je to už pár rokov, počas ktorých v mojom živote zastávaš zvláštne miesto.

pexels.com

Nikto nikdy nebol v pozícii Teba.

Nikto vo mne nedokázal vytvoriť takú zmes emócií, ktorá spaľuje zvnútra, bolí, hnevá, zároveň však teší, napĺňa a upokojuje. Nikdy Ti nedokážem vysvetliť, prečo to tak je a prečo som to dopustila. Zvláštnym spôsobom si sa mi dostal pod kožu a robil v mojom živote zmätok. Za celé tie roky som Ti nikdy nebola schopná povedať všetko, čo som mnohokrát povedať chcela. Povedať Ti, ako veľmi Ťa mám rada, či to, ako Ťa viac nechcem vidieť.

Trávili sme spolu hodiny a ja som Ti nepopísala, čo vo mne bolo. Vety, ktoré som sa cestou za Tebou učila, ostali pohodené pred Tvojimi dverami. Vedela som, že Ťa nič také ani nezaujíma a ja som to vlastne ani celkom nevedela pomenovať.

pexels.com

Pamätáš si náš prvý spoločný večer?

Napísal si mi, pretože si sa dozvedel, že si môj priateľ dal so mnou tú povestnú „pauzu“. Nepripúšťal si si to, že odmietam Tvoje pozvanie. Ja som si nepripúšťala, že ma zlomíš. Ale Ty si vyhral a ja som o hodinu u Teba pila ten najnechutnejší zelený čaj na svete. Dívala som sa do Tvojich arogantných modrých očí, neverila Ti ani slovo, no napriek tomu som Ťa počúvala. Po čase s Tebou súhlasila, neskôr už ležala pri Tebe a bozkávala Ťa. Nenávidela som Ťa za to, že si predsa vyhral a ja som len ďalšia, ktorá podľahla.

Pamätáš si, keď sme spolu oslavovali Vianoce 23. decembra s mrazenou pizzou a filmom?

Že sme sviatky použili ako zámienku na stretnutie? Alebo na to, keď sme hrali človeče? Keď Ti volala priateľka a mne zároveň priateľ, ktorý sa rozhodol ukončiť pauzu a znovu ma ľúbiť? Spomínaš si na to, ako si hovoril, že to s ňou nevieš vydržať iba jej nechceš ublížiť? Alebo na to, keď si na parkete v bare pred mojimi očami objímal a balil inú ženskú, zatiaľ čo deň pred tým si bol so mnou a nechcel ma pustiť domov? Nenávidela som Ťa za to, ako ubližuješ svojej priateľke, mne a zrejme aj iným.

pexels.com

Spomeň si, prosím, na to, ako sme spolu polroka bez akéhokoľvek dôvodu nehovorili. Sediac od seba na pár metrov sme sa ignorovali ako najväčší nepriatelia. Ja som začala milovať iného a bola s ním šťastná. Ty si sa ozval a ja som vedela, že cigaretu s Tebou neodmietnem. Vedela som, že za pár dní odchádzam za oceán a ty už budeš len zabudnutá spomienka.

Týchto pár riadkov Ti venujem, aby si vedel to, čo som nebola schopná ti povedať nahlas.

Vieš, keď som Ťa videla s inou, bolelo to. Ale prečo bolí pred očami strácať niečo, čo mi nikdy nepatrilo? Keď si mi len tak z ničoho nič napísal, môj deň nabral iný smer. Vieš, keď som bola preč a bolo mi najhoršie, keď som sama s vínom a modrinami po tvári od mojej lásky plakala pri posteli, myslela som na Teba, na nás a pozerala si dookola tie naše tri spoločné fotky. Keď som sa rozhodla vrátiť sa a lietadlo vzlietlo do oblakov, utrela som slzy, prehltla horkú slinu ťažkého života tam a tešila sa, až Ťa znova uvidím. A hoci sme znova po čase vpadli do nášho kolotoča stretnutí s neistým koncom, vedela som, že si mojou drogou, ktorej bude náročné sa vzdať.

pexels.com

V deň, keď som Ťa z ničoho nič odstrihla zo svojho života, mi odišlo niečo, čo mi každý deň chýba. Pretože už nikdy nikto nenahradí tvoje zvláštne krásne, no nenávidené miesto v mojom živote.

P.S: ďakujem Ti za to, že si.