Čo sa stane, ak konečne otvoríš oči

Svet. Veľký, krásny, neskutočný. Plný nás-ľudí, prírody a technológií. Počas našich všedných dní si, bohužiaľ,  všímame len seba a premávku. Týždne plynú, my pracujeme, snažíme sa vstrebať všetky správy zo sveta a usporiadať vlastné životy. No kedy si sa posledne zastavila a venovala svoju plnú pozornosť úplnej maličkosti či hlúposti? Alebo to robím len ja ? Som divná ? Nehovor, že si nikdy neopakovala slovo toľko krát, až ti prišlo úplne cudzie či divné. No vidíš, už sme ako sestry.

A preto kvôli tebe otváram oči, myseľ a zrazu mám toľko bujnej fantázie, že by som ju mohla krájať. V hlave „štvorprúdovka“ a tak lovím aspoň niečo. Keď ešte stále nechápavo krútiš hlavou uvediem príklad/y a čakám, trpezlivo, nad čím si sa pozastavila ty.

zdroj: unsplash.com

1. Postreh – záhadné tváre

Každý deň okolo teba prejdú stovky ľudí. Asi nemáš záujem venovať im svoj cenný čas, chápem. No čo ti aspoň trošku skráti cestu sú malé konšpirácie. Nikto nevie, čo si myslíš A to je TO! Nikto nás neprečíta ako knihu. Vtedy začínam vytvárať príbehy: „ Táto paní má možno za sebou nepríjemný deň a uteká  domov pod perinu, aby predišla úplnému rozpadu na ulici. No možno mala naopak ten najlepší deň, dostala novú pracovnú ponuku a v taške má fľašu dobrého šampanského!“ Veru nikdy nevieš.

2. Postreh – škatule

Priznaj to aj ty, s predsudkami si ruka v ruke. Alebo ty možno nie. Tak sa len so mnou na chvíľu zamysli. O koľko priateľov, zážitkov a skúseností som asi prišla práve kvôli nim ? Kvôli škatuľkovaniu ? Myslím, že o pár určite. Prečo to robím/e? Predstava, že by som pár škatúľ nespálila ma privádza do šialenstva. Viem, že v niektorých prípadoch som rozhodne škodila len sama sebe. Som celkom zhrozená a priznávam, že radšej otvorím každú jednu škatuľku ešte raz ako počas sobotňajšieho upratovania. Len pre istotu.

zdroj: unsplash.com

3. Postreh – druhé objavenie Ameriky

Sem-tam u mňa nastáva zástava sveta. Zemeguľa sa asi točiť neprestane, no pre vyššiu dramatickosť sa tvárme, že áno. Žijem si svoj život no … v hlavé zrazu zabliká a prichádza všetko jasné ako čierne na bielom. Uvedomujem si, že všetky „problémiky“ sú úplne zbytočné a najdôležitejšie, nie je ani byť zničená školou či životnou situáciou, ale len byť aspoň chvíľu vďačná. Byť zdravá, šťastná a ľahnúť si každý večer do vlastnej postele. Priznávam, týmto ma zaplaví hlavne nejaký srdcervúci film, no nie je dobré obnoviť si priority života ?

Skús aj ty v sebe rozprúdiť more. Prísť na nové myšlienky, lebo vieš čo ? Niekedy je fajn vypadnúť z reality. (NE)obyčajné chvíle stoja zato. Uvedomujem si veci možno absurdné, možno sa správam ako malé dieťa.

No aj napriek tomu naďalej pozorujem záhadné tváre, pálim škatule a zastavujem svet.