
Keď človek už rezignoval a povedal si, že už na lásku neverí, vtedy sa láska objaví ako nejaký zázrak a vy tomu viete ťažko uveriť. Prečo je to tak? Myslím si, že je to práve preto, že človek už neverí na falošné sľuby, plané nádeje a neočakáva nič od nikoho.
Vtedy sa stanete konečne vyrovnaným človekom, zvyknutý už na to byť sám a práve vtedy vám do života vstúpi človek, o ktorom si hneď pomyslíte, že je prízrak a nemôžete uveriť, že zrazu je tu niečo, niekto, kto vám dokáže vyčariť úsmev na perách, že je to niečo, čo ste dávno chceli. Je to nádherný pocit, ale človek po rôznych životných skúsenostiach má z toho aj obavy. Obavy, že je to také krásne, že to ani nemôže byť pravda, obavy, že toho človeka časom omrzí, že je to len chvíľkové poblúznenie. Ale u človeka,ktorý si prešiel rôznymi sklamaniami, si myslím, že je to na mieste.
zdroj: pexels.com













