Ten pocit, keď cítiš krivdu, smútok, bezmocnosť … Problémy sa hromadia, pocity zhoršujú. Všetko sa to zhromažďuje vo vnútri, buble to tam, až to vyrazí na povrch. Ak si na dne a sama, nasledujúce slová sú venované tebe.
Prečo to tak v živote musí byť? Prečo sa musíš cítiť na dne a sama? Cítiš len slzy, ktoré ti stekajú po lícach. Pomaly si razia cestu nadol, až dopadnú. Dopadnú na zem tak tvrdo, ako si dopadla ty v živote. V tom živote a v tom momente, ktorý v tebe slzy vyvolal. Je to ťažké. Je ťažké cítiť bezbrannosť. Bez sily ležať, neschopný pohybu.
Jediné, čo cítiš je ten tlak, tlak bolesti na hrudi. Je neznesiteľná, každou minútou horšia a ty nevieš, čo s ňou. Nemáš silu a energiu proti nej bojovať. V týchto chvíľach absolútnej bezbrannosti ti hlavou víria myšlienky. Plávajú všade okolo teba. Kladieš si otázky, na ktoré nepoznáš odpovede. Sú zmätočné, neurčité a ešte viac ťa zraňujú. Myslíš si, že nič nemá zmysel.
