Chcem ísť s tebou na rande, ale nechcem byť jediná, ktorá bude začínať rozhovory. Nechcem byť jediná, ktorá sa ti bude ozývať a písať správy ako prvá. Nechcem byť tá, ktorá bude plánovať stretnutia cez víkend a cítiť sa, akoby som ťa obťažovala.
Už ťa viac nechcem naháňať, lebo po dlhej dobe som sa naučila, že láska, ktorú musíme naháňať a dožadovať sa jej, to nie je láska. Nebudem sa viac pozerať na tmavý displej môjho mobilu s tým, či mi napíšeš esemesku. Nebudem očakávať to, že vyliečiš moje zlomené srdce, ktoré niekto pošliapal.
Viem čo bude teraz. Dáš mi pocit, aby som sa cítila tak, že ťa zaujímam. Dáš mi pocit, že môžem byť s tebou šťastná. Lenže … nestačí pocit.
Nemôžem ďalej očakávať, že sa niekedy stretneme a pôjdeme na kávu, keď mi je jasné, že nikdy nebudeme pár. Nikdy nebudeme nič viac ako len priatelia.
Priatelia, ktorí medzi sebou flirtujú. Priatelia, ktorým funguje chémia. Priatelia, ktorí sa navzájom neuveriteľne priťahujú. Ale stále budeme len priatelia.
