Plakala by som, Bože, nikto ani len netuší ako rada by som sa vyplakala. Len tak, otvoriť si víno, vypiť pohárik, dva a potom sedieť na zemi a plakať. Nemám na nič náladu, chuť. Keď si spomeniem, ako sme včera sedeli u mňa na posteli a vravel si mi, že už ideš, ale ani si sa nepohol. Nechcelo sa ti, nechcelo sa ti pustiť ma tak, ako som ja nechcela pustiť teba. Chcela som spať v tvojom náručí… stále chcem. Zaspať blízko pri tebe a ráno sa zobudiť skôr ako ty, aby som sa mohla pozerať ako spíš.
zdroj: pexels.com
Pamätáš si, ako sme u teba naposledy prespali? Zobudil si sa skôr ako ja. Bol si dlho preč a ja som sa zobudila a posteľ bola prázdna. Vyľakala som sa, ale únavou som nestihla nič spraviť, proste ma skolila. Bol to zlý pocit, ležať na veľkej posteli sama. No keď som sa zobudila potom znova, bol si pri mne. Nezobudil si ma. Zobudila ma vôňa cigariet a kávy. Neviem prečo, ale na tebe cigarety voňajú. Pozrela som sa na teba rozospatými očami a ty si sa usmial. Bez slova som sa k tebe pritúlila a znova na malú chvíľu zaspala. Milujem spánok na tvojej hrudi. Počujem tlkot srdca a cítim to teplo.
Už niekoľkokrát som sa zobudila na tvoje chrápanie. Vždy som sa len usmiala a znova sa ponorila do spánku.
