Unsplash/Gijs Coolen

Mám pocit, že sedím na horskej dráhe citov. Áno, som len žena a určite nie jediná s takýmto pocitom. Navonok sa tvárim silná, občas až bezcitná, ale pravda je taká, že to je len tou stenou, ktorú som si okolo seba postavila za posledné roky. Za tou stenou sa skrýva žena zlomená láskou.

A kde to celé začalo? Písal sa rok 2012, keď som zhodou náhod jedno jarné popoludnie spoznala jeho. Očaril ma celou svojou bytosťou, fajn, nebolo to také ťažké, mala som totiž 16 rokov. Bola som prváčka na strednej a on maturoval. Slovo dalo slovo, prvé stretnutia, ktoré rapídne naberali na kvantite, a jedného jarného dňa sme už tvorili pár. Poviete si, detská láska. Áno, bola to detská láska, ale zároveň to bola moja prvá skutočná láska a trvala 5 rokov.

Boli sme šťastní, prežívali sme každú spoločne strávenú chvíľu naplno. Sľubovali sme si večnú lásku až za hrob. Rokmi, samozrejme, prichádzali hádky, nezmyselné problémy, ktoré sme zvládali. Nehovorím, že to stále išlo ako po masle, ale nikdy ani jedného z nás nenapadlo skončiť náš vzťah, kvôli niektorej z tých hlúpych hádok.

Ale boli sme ešte mladí, neskúsení a naivní. Po 4 rokoch nastala prvá vážna kríza, kedy sa moje ilúzie o dokonalom mužovi rozpadli. Náš vzťah síce trval ešte ďalší rok, ale bol len o hádkach, nedôvere a žiarlivosti. Posledný polrok som to už chcela sama ukončiť, bohužiaľ som bola zbabelá a namiesto toho som ho dohnala k tomu, že to už nezvládol a povedal posledné slovo, ktoré rozhodlo o osude nás oboch.

O 3 roky neskôr.

Je to divné, myslela som si, že čas zahojí všetky rany. Prečo to u mňa nefunguje? Cítim sa ako na horskej dráhe. Sediac na posteli rozmýšľam o svojom živote, o svojom osude, o chybách ktoré som spravila a neistej budúcnosti. Mám 24 rokov a konečne som zistila, čo od života chcem, čím sa chcem živiť, a s kým chcem stráviť zvyšok života. Ale prv si ujasnime, čo všetko som potrebovala prežiť na to, aby som sa dostala tam, kde som teraz.

Premrhala som vysokoškolské roky naháňaním sna, ktorý vlastne ani neexistoval. Snažila som sa byť dosť dobrá pre neho. Vyštudovať rovnakú univerzitu, byť mu hodnou ženou. Bola to chyba a možno čiastočne aj dôvod nášho rozchodu. Nikdy som sa necítila byť pre neho dosť dobrá. Nebolo to jeho správaním, to vôbec, veď on ma miloval takú, aká som, s každou chybičkou. Dával mi pocit, že som výnimočná. Bolo to skôr mojím chýbajúcim sebavedomím. Stále som v sebe videla len to malé dedinské dievča, ktoré nikde nebolo, nič nevidelo a nič nedokáže.

Rok po rozchode som úspešne zvládla bakalárske štátnice a už sa viac na tej škole neukázala. Stále ma to lákalo k lietaniu, cestovaniu a objavovaniu sveta. A tak som sa rozhodla, že je čas splniť si tento tajný sen. Začala som cestou do USA. Prvýkrát som cestovala sama a rovno na druhý koniec sveta. Čím viac sa blížil deň odchodu, tým viac som pochybovala, či je to dobrý nápad. Len vďaka jeho podpore a tomu, že vo mne celý čas veril, som zvládla celé 4 mesiace sama na druhom konci sveta. Táto cesta mi dodala chýbajúce sebavedomie a začala som veriť, že aj ja sama dokážem veľké veci, i keď v skutočnosti som nikdy nebola úplne sama. On tam bol stále pri mne.

Po návrate domov som sa rozhodla odísť zo Slovenska znova. Dostala som sa do jednej leteckej spoločnosti, pre ktorú som začala lietať ako letuška. Na začiatku som to považovala za prácu snov, ale bohužiaľ s nízko-nákladovým prepravcom prišli aj nízko-nákladový a vysoko-náročný cestujúci očakávajúci päť hviezdičkový all inclusive servis za cenu 10 eurovej letenky. Už je to presne rok a pol čo som sa odsťahovala zo Slovenska a konečne, pár mesiacov dozadu, som našla ponuku práce, do ktorej som sa hneď zamilovala. Z 5-kolového pohovoru som v polovici a ďalej sa snažím zo všetkých síl, aby som tú prácu dostala a mohla sa vrátiť na Slovensko.

Konečne som dospela a našla zamestnanie, ktoré chcem robiť celý život. Ešte sa tam síce musím dostať, ale keď som zvládla túto cestu k nájdeniu samej seba, tú prácu si určite získam.

Ale vráťme sa k nemu. Síce je prítomný v celom tom príbehu, lebo ON bol ten, ktorý vedľa mňa stál, podporoval ma a dodával silu. I keď tam nebol fyzicky, psychicky ma nikdy neopustil. Mohla som sa na neho obrátiť v každej situácii, v dobrom aj v zlom. To pod jeho krídlami sa z naivného dievčatka bez štipky sebadôvery stala dospelá sebavedomá žena s cieľmi a snami. Síce sa to všetko dialo pod jeho krídlami, počas vzťahu či po ňom, bez toho, aby sa naše cesty rozdelili by som sa sem nikdy nedopracovala.

Počas celého vzťahu sa mi snažil dodávať sebavedomie, chvíľami sa mu darilo viac, inokedy menej. Bola som na neho tak naviazaná, že som sama nedokázala rozhodnúť ani o tom či si dať sukňu alebo nohavice. Nechala som ho rozhodovať o svojom živote, lebo ja som neverila, že dokážem spraviť správne rozhodnutie. V tom čase som sa nepovažovala za peknú, atraktívnu či príťažlivú ženu, skôr naopak, videla som len svoje nedokonalosti. Časom to prerástlo až do žiarlivosti, kedy som v každej dobre vyzerajúcej žene videla konkurenciu. A to nakoniec zničilo to, čo som považovala za nevyhnutnú súčasť môjho života.

Po rozchode, s každým malým úspechom mi pribúdalo zdravé sebavedomie. Konečne som nejaké nadobudla. Po roku som sa otvorila aj smerom k iným mužom a začala som si všímať ich záujem. Síce som akýkoľvek nový vzťah odmietala, užívala som si zvyšujúci sa záujem opačného pohlavia. Konečne som uverila v svoju krásu. Za tie roky som sa navonok skoro vôbec nezmenila, maximálne mi pribudli nejaké tie kilá, no dnes sa vidím úplne inak. V zrkadle vidím peknú, atraktívnu a sebavedomú ženu, navonok silnú, ale zvnútra stále zraniteľnú. Teraz už môžem povedať, že som spokojná so svojím životom, až na jednu maličkosť.

Ako čas plynul zmierila som sa s našim rozchodom, už to tak veľmi nebolelo. Až doteraz. Pred pár mesiacmi som si uvedomila, že občasné krátkodobé známosti ma už nenapĺňajú. Premietajúc si v hlave všetkých potenciálnych mužov zo svojho okolia, som dospela k záveru. Ten pravý bol stále vedľa mňa a na to, aby som ho dokázala vidieť a oceniť, som najskôr potrebovala nájsť samú seba. Jediný dokonalý muž pre mňa je ON. Jediný človek, s ktorým si dokážem predstaviť svoju budúcnosť je ON. Jediný človek, komu chcem povedať svoje áno je ON.

Bohužiaľ, na tejto ceste za objavovaním samej seba som spravila veľa nenapraviteľných chýb, a zároveň mi to trvalo príliš dlho. Je neskoro. On už lásku až za hrob sľubuje inej.

Odporúčané články

Viac z kategórie Lifestyle