
Drahá spriaznená duša,
uprostred noci sedím sama s kruhmi pod očami na mieste, kde sme predtým sedávali spolu. A chcem ti povedať jediné, odkázať ti cez cestičku trpkých sĺz nasledovné – cez bolesť, ktorú si mi zasiala do srdca, som vyrástla a stala sa zo mňa silnejšia bytosť. Presne taká, akú si ma vždy chcela mať. Tvoja potreba meniť ma a kritizovať každý môj krok ma urobila lepšou verziou samej seba.
Odpúšťam ti. Konečne v hĺbke srdca necítim nenávisť a zlosť. Bolo to ťažké. Mám na mysli to horké precitnutie z toľkých lží, ktorými si ma kŕmila celú večnosť. Odkázaná sama na seba, musela som sa učiť myslieť znovu iba na seba. Veď už bolo na čase konečne sa začať ľúbiť! Pretože ty si v tomto smere očividne zlyhala. Po tom, čo si ma tu zanechala, ostala zo mňa len prázdna schránka, do ktorej bolo potrebné opäť vpustiť svetlo.
zdroj: pexels.com














