
Občas to bolí. Prejsť okolo človeka, ktorý niekedy pre teba znamenal tak veľa. Po nociach ste si písali dlhé správy a predstavovali si budúcnosť. Práve on ti sľúbil, že tu bude vždy pre teba a teraz okolo teba len prejde, akoby ste sa nikdy ani nepoznali. Akoby si bola preňho úplne neznáma osoba.
Tá bolesť sa nedá opísať..
Bolí, keď si spomenieš na všetko, čím ste si prešli a čo ste spolu zažili. Teraz vieš, že si bola preňho samozrejmosť, kým on bol pre teba všetkým. Bolí to, keď ty by si mu dala všetko, no on tebe nie. Ľúbiš tak veľmi, no si jediná z vás dvoch. Si nešťastná a nič ti nedáva význam.
Cítiš sa byť prázdna, nepodstatná, odkopnutá. A tak sa len obzrieš, smutne odkráčaš a spomínaš. Nechápeš ako sa to všetko mohlo tak rýchlo skončiť. Blúdiš a prechádzaš miesta, ktoré ti pripomínajú vás dvoch. No už sama. Bez neho. Osud vám to proste neprial. Prijmi to! Aj keď si teraz nevieš predstaviť ako by si mohla zabudnúť. Úplne ti rozumiem. Ani ja som neverila, že sa toho dňa vôbec dožijem. No ten deň prišiel a ja som pochopila, že viem byť šťastná aj bez neho. Ten pocit, keď sa ráno zobudíš s pocitom, že si to konečne dokázala!













