Bola to láska na prvý pohľad

Stalo sa ti niekedy, že si pocítila motýle v bruchu pri úplne neznámej osobe? Mne áno. Bolo niečo popoludní, keď som cestovala do školy a ako vždy si dala sluchátka do uší, pozerala von oknom a premýšľala. Až pokiaľ sa pri mne nezastavil on. Asi o 5 rokov starší a úplne sympatický muž. Bol to sprievodca vlaku. Jedným slovom povedané „dokonalosť“. Keď som sa naňho pozrela, tak deň bol hneď krajší. Áno, znie to smiešne. Nestáva sa mi často zahľadieť sa do sprievodcu, no bol to príjemný pocit. Podala som mu kartičku a zostala v nemom úžase.

Láska na prvý pohľad?

Prešlo pár mesiacov a ja som zabudla, že som vôbec nejakého sprievodcu videla a platonicky sa zaľúbila. No prišiel deň, ktorý nebol práve podľa predstáv, pretože som nemala v ten čas dobré obdobie. No to sa vedelo rýchlo zmeniť, keď som si vo vlaku hľadala miesto na sedenie a prechádzala z jedného vagónu do druhého. Pozrela som sa na pravú stranu a stál tam on.

Och! Oči sa mi museli zaligotať ako tej najjasnejšej hviezde, ktorá svieti v noci na oblohe. Všade bolo plno ľudí, tak som sa len na chvíľu postavila na miesto, kde sa odkladajú bicykle. Hneď v tom prišiel on. Podala som mu kartičku a celý čas sa dívala na ten skvost, haha.

zdroj: unsplash.com

Asi desať sekúnd sa pozeral na prednú stranu mojej karty, kde sú napísané moje osobné údaje. Ani by som to tu nerozoberala, no iní sprievodcovia ju iba priložia a idú ďalej. Bez všelijakého obzerania. Keď mi ju už podával a naše pohľady sa stretli, tak som nevnímala absolútne nič okolo. Všetko sa zastavilo na pár sekúnd. Ako som si ho ešte chvíľu všímala, tak bol zrazu nejaký nešikovný. Hneď ako odo mňa odišiel, tak lístok, ktorý mu podávala pani, mu spadol na zem. Ospravedlnil sa a bol nejaký prirýchly.

Odišla som do malej chodbičky, sadla si na schody a rollovala po obrazovke. Už ako som si otvárala správy na messengeri, tak som za mnou počula nejaký hlas. Otočila som sa a stál tam on. Áno on! Okamžite som išla dať pauzu na prehrávači, pretože mi hlasno hrala hudba. Keď som sa išla obzrieť späť za mňa, tak som ostala v šoku zas. Čupol si ku mne a bol tak blízko, popritom chytil aj farbu a celý čas sa zahanbene usmieval.

Chcel, aby som si šla niekde sadnúť, že miesta je tu dosť. Ja som samozrejme odvetila a vyhŕklo zo mňa iba to, že tu mi je fajn a som v pohode. Pritom som bola mysľou v oblakoch a strieľala Amorove šípy, aby sa do mňa aspoň málinko zahľadel. Taktiež som musela chytiť farbu a z môjho pohľadu a úsmevu mohlo byť vidieť, že som úplne mimo, haha. Ako tak na mňa pozeral, tak sa usmial, nechýbala ešte nejaká poznámka a odišiel.

Po pár minútach okolo mňa ešte párkrát preletel a vždy mu vybehol pohľad na moju stranu.

Asi tak o hodinu som sa už postavila a zas pozerala von oknom. Stále som stála v tej malej chodbičke úplne sama. Obzrela som sa za seba a reagovala na nejaký hlas. Stál tam zas! Postavil sa vedľa mňa, oprel sa o dvere a opäť ma presviedčal, aby som si šla sadnúť, že sa už niečo vyprázdnilo. Ach, tie oči a ten úsmev! Zahľadene som sa pozrela a usmiala. On sa usmieval taktiež. V tom šoku zo mňa vyšlo len to, že rada stojím. Obaja sme sa začali smiať, poznamenal, že je to so mnou hrozné a odišiel.

zdroj: unsplash.com

Prišiel tesne predtým ako sa mali meniť sprievodcovia. Akoby sa prišiel rozlúčiť. Alebo si to už len moja myseľ vyfantazírovala. Odvtedy som ho už nevidela, no stále keď cestujem, tak dúfam, že ho ešte niekedy uvidím.

Tým chcem povedať len to, že nikdy nevieme kde, kedy a do koho sa môžeme zahľadieť. Jednoducho povedané „zaláskovať“. Samozrejme toto ako lásku neberiem, no určité sympatie tam prešli.

„Láska na prvý pohľad je rýchle vzplanutie a následné zhasnutie.“

Hoci maličkosťou. Život je tak plný prekvapení a zázrakov. Každá jedna sekunda nám môže zmeniť život. On mi vošiel do cesty práve v deň, kedy som videla všetko čierne. No vďaka nemu som vedela vidieť už aj pestrejšie farby. Niekedy niekomu zlepšíme deň a ani o tom nevieme.

Ako on mne.

Úsmevom.. Záujmom..

Možno ho už nikdy neuvidím, no ten deň mi zlepšil určite. Osud mi ho poslal do cesty, aby som si uvedomila, že nie všetko je tak zlé, ako sa niekedy zdá, pretože vždy sa to dá zmeniť a do cesty nám môže vojsť dôvod na úsmev.