Unsplash/MART PRODUCTION

Spúšťačov pre úzkosť existuje hneď niekoľko. Vedela si o tom, že to môžu spôsobiť aj rôzne fóbie? Ide dokonca o netradičné strachy, ktoré iní ľudia možno nechápu, no určite by si nechcela byť v koži toho, kto tento špecifický strach zažíva.

Ak niekto trpí napríklad alektrofóbiou, bojí sa sliepok. Nerozumie prečo, ale pri pohľade na tento druh hydiny sa začne triasť na celom tele, zaleje ho studený pot a je veľmi pravdepodobné, že vezme nohy na plecia.

Kým strach z výšok (akrofóbiu) alebo strach z pavúkov (arachnofóbiu) považujeme za relatívne normálne, prejavy paniky z kníh (bibliofóbia) alebo z jedla (cibofóbia) sa mnohým z nás zdajú zvláštne, možno aj neprimerané. Napriek tomu existujú a ľuďom, ktorí nimi trpia, znepríjemňujú život.

Strach z cudzích jazykov

Fóbiu môžeš mať aj z toho, keď musíš prehovoriť cudzím jazykom. Hovorí sa jej xenoglosofóbia. Kým niektoré fóbie sú takmer nepreskúmané, o strachu hovoriť cudzím jazykom sa vie už relatívne dosť. „Tak ako pri každej fóbii, aj pri xenoglosofóbii ide o špecifickú úzkostnú reakciu, ktorá sa viaže na konkrétnu situáciu – keď treba prehovoriť cudzím jazykom,“ vysvetľuje Johana Hermannová, študijná poradkyňa z Berlitz. 

zdroj: Tlačová správa/istockphoto.com

Xenoglosofobik vtedy môže pociťovať mierny nepokoj a nervozitu, ktoré nevie vysvetliť, ale aj extrémnu úzkosť až panický atak spojený s dýchavičnosťou, zrýchleným srdcovým tepom a triaškou.

Vedecký pohľad

O xenoglosofóbii nedávno publikoval vedecký tandem Böttger a Költzsch zaujímavú štúdiu v odbornom časopise Training, Language and Culture. Vyplýva z nej, že pri strachu z hovorenia cudzím jazykom sa prejavia dve časti mozgu, konkrétne amygdala a prefrontálny kortex. V stresovej situácii vyšlú signály a človek prežíva úzkosť. Podľa týchto vedcov je však amygdala aktívna iba do 20., maximálne 25. roku života, preto ak touto fóbiou trpia ľudia vo vyššom veku, je zrejme spôsobená biologicky.

Výsmech, úškrny či posmešky z toho, že sme niečo zle povedali, skomolili, poplietli, to všetko sú mikrotraumy, ktoré môžu zanechať dôsledky. „Niektorí ľudia majú napríklad v dôsledku dysgrafie alebo dyslexie problém vyjadrovať sa písomne alebo ústne aj v rodnom jazyku, o to viac v cudzom. To však neznamená, že nie sú schopní naučiť sa cudzí jazyk a používať ho na úrovni, ktorú potrebujú,“ zapája sa do debaty o strachu z cudzích jazykov poradkyňa Berlitz Katarína Boskovičová.

Ako strach prekonať?

Určite pomáha spoznať príčinu strachu, ale to nie je to najdôležitejšie. Rozhodujúce je „prekódovať“ mozog a pozmeniť alebo zmazať v ňom program, ktorý spúšťa strach.

„Podľa mojich skúseností sa cudzí jazyk dokáže naučiť každý, treba však nájsť vhodnú cestu, vhodný spôsob. V prípade, že máte strach prehovoriť v cudzom jazyku, by som volila učiteľa, respektíve lektora, ktorý vám je sympatický a môžete mu dôverovať. Pred skupinovými lekciami by som dala prednosť výučbe na individuálnych hodinách. Na škodu určite nie je uvedomiť si, že robiť chyby je v poriadku, sú bežnou súčasťou života aj učenia sa. Ak robím chyby, neznamená to, že stagnujem a nenapredujem v učení,“ dáva dobré rady K. Boskovičová.

Podľa odborníkov pomáha aj práca na svojom sebavedomí, znížiť nároky, ktoré na seba kladieme, a namiesto prísnosti byť k sebe láskavá. Potom zbytočne neprikrmujeme strach. Kto je viac v pohode, ten sa menej bojí. Hoci možno len do momentu, kým neuvidí sliepku…

Zdroj: Tlačová správa

Odporúčané články

Viac z kategórie Lifestyle