archív Mia Lambertová, instagram.com/chcelasomtipovedat

My ženy citáty jednoducho milujeme. Veď jedna krátka veta či myšlienka dokáže úplne vystihnúť to, v akom stave sa náš život či vzťah momentálne nachádzajú. Veľkej obľube sa preto citáty tešia predovšetkým na sociálnych sieťach, kde ich zdieľajú stovky žien.

Na Instagrame sa pred pár mesiacmi objavila nová stránka s výstižnými citátmi a názvom Chcela som ti povedať. Tieto citáty sa ale napokon pretavili aj do knižnej podoby a sú úryvkami z rovnomennej knihy Chcela som ti povedať. Autorkou je Mia Lambertová, ktorá ale knihu vydala pod pseudonymom a na vlastné náklady bez pomoci vydavateľstva. My sme ju pre teba vyspovedali, aby si sa o novej knihe dozvedela niečo viac.

Prečo si sa rozhodla tvoriť pod pseudonymom?

„To je veľmi dobrá otázka, pretože nad tým, či knihu vydať pod pseudonymom alebo pod vlastným menom, som premýšľala niekoľko mesiacov. Pre pseudonym som sa ale nakoniec rozhodla preto, že si uvedomujem, že príbeh mojej knihy je do istej miery „kontroverzný“. Ľudia veľmi radi súdia iných a chcela som sa vyhnúť ako tomu, tak aj mnohým otázkam, ktoré z príbehu vyplývajú. A priznávam sa, jedným z dôvodov je aj to, že som nechcela ublížiť „hlavnému hrdinovi“. Nakoniec – nie je predsa dôležité, kto som, dôležité je pre mňa to, či moja knižka niekomu aspoň trochu pomôže.“

Môžeš sa našim čitateľkám aspoň trochu predstaviť? Kto je Mia Lambertová?

„Mia má aktuálne 29 rokov, býva na západnom Slovensku a miluje svoju prácu, cestovanie, dobrú kávu a knihy. Dá sa povedať, že po udalostiach popísaných v knihe si aktuálne buduje svoj život úplne nanovo a po rozvode a presťahovaní sa premýšľa, ako využiť všetky tie možnosti, ktoré tento svet ponúka 🙂 Najviac času ale aktuálne venuje svojej práci, nakoľko zistila, že to je jediná oblasť, kde toho dostane presne toľko, koľko do toho vloží. A prezradím na ňu ešte to, že sa živí písaním a online marketingom :)“

zdroj: archív Mia Lambertová

Námety na napísanie knihy si hľadala vo svojom živote. Kedy sa v tebe zrodila myšlienka, že začneš písať?

„Tak to si dodnes pamätám celkom presne, akoby to bolo včera. V skratke – v snahe zachrániť vzťah, na ktorom mi nesmierne záležalo, som sa v marci na 2 týždne odpratala do Košíc – v naivnej viere, že sa dá všetko do poriadku. To, že to tak nebude, som si uvedomila už asi 24 hodín po mojom príchode. Bolesť, ktorú som cítila, ma úplne paralyzovala, nedokázala som robiť jednoducho nič. Cítila som len nevysloviteľnú potrebu dať to zo seba nejak von.

Asi druhý deň po mojom príchode som si teda založila anonymný IG a FB profil, kde som začala uverejňovať krátke citáty, len také vety. Najprv som ani nevedela, či z nich vôbec vyskladám knihu. Keď som ale videla, ako na ne ľudia reagujú a ako šialene mi bez nejakej väčšej snahy narastal počet followerov, rozhodla som sa, že tú knihu jednoducho napíšem – aby som pomohla nielen sebe, ale snáď aj niekomu z čitateľov.“

Ako reagujú na tvoje instagramové príspevky ľudia? Stretávaš sa len s pozitívnymi reakciami alebo sa nájdu aj negatívne?

„Reakcie ľudí ma každý jeden deň neopísateľne prekvapujú a tešia. Až pri tejto otázke som si vlastne uvedomila, že od marca, odkedy som profil na IG i FB založila, som sa nestretla naozaj ani s jedinou negatívnou reakciu. Tých pozitívnych je ale neúrekom – na Instagrame mám v inboxe stovky správ, čítam si každú jednu a na každú aj odpisujem. Nie raz ma tie správy už dojali, je to neopísateľný pocit vždy, keď mi niekto napíše, ako veľmi mu moja tvorba pomáha, alebo že sa vždy teší na ďalší príspevok a podobne. Vtedy si vždy poviem, že to, čo sa mi stalo, malo nejaký zmysel.“

Zaujíma ťa, o čom vlastne kniha Chcela som ti povedať je? Autorka nám prezradila aspoň stručný obsah: „Hlavnými postavami sú Mia a Viktor. Stretnú sa, zaiskrí to medzi nimi, no keďže ona je vydatá a on zadaný, ďalej to neriešili. Až do jedného dňa, kedy sa všetko zmenilo. Ich písanie si viedlo k prvému stretnutiu a prvé stretnutie viedlo k vzplanutiu zakázanej lásky a k vzťahu, ktorý bol síce veľmi krátky, no o to intenzívnejší. Mia uverila v úprimnosť Viktorových citov, ten sa však zachová tak, akoby čakal málokto. Teda, minimálne to nečakala Mia.“

V knihe následne nájdeš pocity, ktoré Mia prežíva. Celé dielo má 164 strán, no na desiatich z nich sa môžeš tešiť na zaujímavé ilustrácie autora @cupofyou, ktoré boli vytvorené presne podľa požiadaviek autorky. Koniec ti, samozrejme, prezradiť nemôžeme, no je urobený tak, aby v ľuďoch po prečítaní niečo zanechal. Ako Mia ešte dodáva, „do strany 148 knižka opisuje skutočný príbeh, od prvého po posledné slovo. Zvyšok je fikcia.“

zdroj: archív Mia Lambertová

Bolo napísanie knihy pre teba náročné? Ako si sa cítila, keď si svoje spomienky znovu prežívala počas písania?

„Nesmierne náročné. Každý si vo svojom živote prejde rôznymi hroznými obdobiami, no ja si dovolím tvrdiť, že obdobie, v ktorom som písala túto knihu, sa radí medzi tie najhoršie v mojom živote. Nikdy som totiž neverila v takú tú veľkú, pravú, „filmovú“ lásku. A ona zrazu prišla. Keď sa však skončila, vôbec som to nedokázala spracovať. Spávala som možno 2-3 hodiny (v tom lepšom prípade), nedokázala som v sebe udržať žiadne jedlo, celé dni som len ronila slzy do vankúša. O pár týždňov sa to samozrejme podpísalo nielen na mojom zdraví, ale aj na práci, prvýkrát v živote som stratila viacerých klientov. Bolo to už neúnosné a nedokázala som už vydržať ani sama so sebou, no jednoducho som s tým nedokázala nič robiť.

Knihu som napísala cca za 3-4 týždne, teda niekedy v apríli. Dôvod, pre ktorý ju vydávam až teraz, je ten, že ešte asi 5 mesiacov som ju nedokázala ani len otvoriť. To najhoršie jednoducho muselo prebolieť. Samozrejme ju nikdy nebudem brať len ako nejaký marketingový produkt, keďže je to obrovský kus mojej duše a môjho srdca, no istý zdravý odstup som si utvoriť musela, inak by to nešlo.“

zdroj: archív Mia Lambertová

Ak ťa kniha Chcela som ti povedať zaujala, do predaja sa dostane už 28. novembra, takže bude ideálnym darčekom aj pod vianočný stromček. Knihu v kamenných predajniach zatiaľ nenájdeš, ale budeš si ju môcť objednať cez web. Mia ju totiž vydala na vlastné náklady bez pomoci vydavateľstva, preto je to pre ňu takto momentálne výhodnejšie. „Každý jeden kus knižky prejde mojimi rukami, na čo sa veľmi teším – ak by ju niekto chcel aj s venovaním, pokojne mi napíšte :)“

Plánuješ v písaní pokračovať?

„Odľahčene musím povedať, že dúfam, že nebudem mať dôvod 🙂 Ja som taký typ, že keď mi je fajn a som spokojná, ako napríklad teraz, nemám nejakú potrebu dávať to zo seba von. Keď mi je ale ťažko, vtedy sa uzatváram do seba a prichádza potreba tvoriť, písať. Je to napríklad vidieť na tom, že najlajkovanejšie príspevky na IG a najkrajšie časti knihy vznikli v dňoch, kedy mi doslova krvácala duša. Z tých riadkov to je asi aj cítiť.

V každom prípade – mojím najväčším snom bolo už od detstva napísať knihu. Najprv som nemala skúsenosti, potom som nemala čas a keď som mala oboje, nemala som námet. No a ten nakoniec prišiel v prestrojení za moje najväčšie životné šťastie i nešťastie zároveň. Či ešte niekedy nejakú knižku napíšem, to teraz neviem povedať. Ale určite by som chcela. Dúfam len, že tentokrát už bude veselšia.“

Čo by si na záver chcela odkázať našim čitateľkám?

„…myslím si, že väčšina žien vo svojom živote skôr či neskôr natrafí na toho svojho „Viktora“. Na muža, ktorý pre vás bude darom i prekliatím zároveň. Napriek tomu, aké sú takéto vzťahy krásne, z nejakého dôvodu väčšinou nevydržia – a nám potom ostanú len oči pre plač. Vtedy však musíte najviac veriť tomu (aj keď to znie ako to najväčšie klišé na svete), že všetko sa deje pre niečo. Náhodou je krásne vedieť, že ste zažili lásku, o akej väčšina ľudí len sníva.

A v neposlednom rade – hovorí sa, že srdce môžeme mať zlomené len raz, všetko ostatné sú len také škrabance. Je to predsa fajn pocit, vedieť, že viac vám už ublížiť nikto nemôže. Mohla by som pokračovať, no to, čo som tým chcela povedať, je to, aby ste nestrácali vieru v lásku a nádej na krajšie zajtrajšky. Ak vás niekto tak veľmi zranil, v duchu sa mu poďakujte za to, že vás obrúsil ako diamant, ktorý si skôr či neskôr nájde niekto, kto si ho naozaj zaslúži a vie, ako s takou vzácnosťou narábať :)“

Viac z kategórie Rozhovory