Prežila si si toho tak veľa, že máš ten najlepší výhľad do života. Možno sa niekedy cítiš ako keby si mala osemdesiatku na krku po všetkých skúsenostiach a povieš si, že už nič ťa nerozvalcuje, ale vždy príde niečo, čo ti vybije dych. Dobré či zlé? Všetko! Stretneš niekoho nového, prehovorí, zatvári sa a ty vieš! Vieš aký je, aký nie je a či má perspektívu baviť sa s ním o niečom ďalšom. Dávno nie si to dievčatko s ružovými okuliarmi.
No je tu ešte ďalší typ ľudí. Tí, ktorí vedia, že máš rozhľad a vytvoria si štít, akúsi obrannú sieť pred tvojími skúsenosťami. Ich výrazmi, slovami, činmi. Nikdy ti neukážu to, čo je pravé. Nasadia ti nové ružové okuliare.
Raz som takého človeka stretla. A ty? Tiež? Nezáleží na tom, či to bola tvoja najlepšia priateľka, rodina, či muž, ktorého si si raz chcela vziať a darovať mu všetko. Dajme tejto osobe na chvíľku meno Anonym. Ty vieš a ja viem. Možno ich oči raz spatria tieto riadky a vďaka ním im môžeme dať to, čo nám spôsobili, aby vedeli, aký kráter nám vpustili do sŕdc. Lebo asi rovnako ako ja, aj ty dúfaš, že si to raz uvedomia.
foto: thoughtcatalog.com
