Anna Sovany: “Zentangle je psychoterapia. Nedá sa naučiť, to začneš a nevieš prestať.”
Rozhovory
Levičanka Anna Sovany sa ako jediná na Slovensku venuje technike zentangle. Jej obrazy sú jedinečné najmä tým, že sa jedná o takzvanú perokresbu. Vystavovala ich nielen na Slovensku, ale aj v Rakúsku či Španielsku.
Ahoj Anna, ako by si čitateľkám predstavila samu seba? Čo ťa najviac vystihuje?
Som energická, veselá a tak trochu šialená žena, mama, umelkyňa… Prirovnám samu seba k mojim obrazom, ktoré sú farebné, veľké, extravagantné a hlavne nie sú ani trochu nudné. Nevieš sa prestať na ne pozerať. Ako ja.
Mohla by si nám prezradiť, čo je vlastne zentangle?
Zentangle je psychoterapia… Je to perokresba aplikovaná tenučkými špeciálnymi perami. Ja moje obrazy kreslené technikou zentangle kombinujem aj s inými technikami. Kreslím ich na papier, ale aj na plátno. Zentangle tvorí veľmi veľa obrázkov spojených do jedného celku, prevažne kresleným iba čiernym perom. Moje obrazy sú naopak plnofarebné, vyfarbené všetkými farbami sveta.

Akým spôsobom sa u teba zrodil tento nápad perokresby a prečo si sa chcela venovať práve tomu?
Kresleniu som sa začala viac venovať v období, keď som nemala vlastný ateliér a v byte už nebolo možné maľovať obrazy olejovými farbami, lebo tie špecificky zapáchajú. V tom období som tiež mala malú dcéru a miesto rozloženým obrazom zabral kočík. Obrazy som kreslila prevažne vtedy, keď drobec spal. Každému hovorím, že venovať sa perokresbe, je zaručená metóda ako nenavštíviť psychiatra.
Techniku zentangle si sa učila celú sama alebo ti niekto posunul svoje skúsenosti?
Ja som sa o zentangle aj iných technikách dozvedela a naučila v španielskej Barcelone, kde som študovala umenie, maľbu formou kurzov u rôznych známych aj menej známych umelcov. Myslím si, že zentangle sa neučí. To začneš a nevieš prestať. Stačí ti mať veľkú fantáziu a predstavivosť. A hlavne inšpiráciu, ktorú ja čerpám naozaj zovšadiaľ.













