Ako som si uvedomila, že sebaláska je oveľa dôležitejšia ako láska od druhých
LifestyleUž to bol štvrtý večer v poradí, ktorý som strávila plačúc v matnom svetle nočnej lampy, krčiac sa nad svojimi zápiskami. Potrebovala som dostať zo seba von ten tlak, ktorý som cítila vo svojej hrudi. Zbaviť sa negatívnych myšlienok, ktoré strašili v mojej hlave. A sebadeštruktívnych pocitov, ktoré vo mne vzbudzovali pocit menejcennosti. Neboli to najšťastnejšie chvíle. No v konečnom dôsledku boli rozhodujúce.
Počas tých nešťastných minút, kedy som lízala samotné dno svojej sebaúcty, som si uvedomila niekoľko vecí.
Tieto chvíle sa niesli v znamení vety Miluj, keď si pripravený, nie keď si osamelý
Nikdy ma nejak obzvlášť netrápilo, že som nezadaná. Pár mojich prvotných vzťahov ma beztak iba utvrdili v tom, že sa mi neoplatí zahadzovať s každou peknou tvárou, ktorá o mňa prejaví štipku záujmu, lebo to neskončí dobre. Radšej som sa sústreďovala na svojich priateľov, na svoj sebarozvoj a budovanie dôležitých vecí. Vzťah nikdy nebol mojou prvoradou prioritou, lebo mi vždy bolo dobre aj samej.
Avšak odrazu som sa ocitla vo víre ľúbostných vzťahov. Kým jedna z mojich kamarátok prežívala dlhoročný vzťah, tie ostatné sa zaplietli do zvodných románikov. Keď sme aj spolu niekam vyrazili, ja jediná som šla bez partnera. Nikdy by ma to nejak obzvlášť netrápilo, no teraz sa to predsa stalo.
Začala som spochybňovať svoju ženskosť. Pýtala som sa sama seba, či som dostatočne atraktívna a pekná na to, aby sa aj o mňa niekto zaujímal. Pýtala som sa, kde je chyba, že o mňa nikto nejaví žiaden záujem.















