Ako som sa naštvala a vyhodila celý svoj šatník
Móda
Vždy som sa rada obklopovala materiálnymi vecami. Veď ktorá žena nerada nakupuje či nedostáva perly? Nepoznám takú.
Avšak potom som jednu takú spoznala – samú seba. Milovala som módu, výklady, nové šaty či tie kvety do vlasov. Treba si dať jeden prsteň, perly a úspech je zaručený. Nakupuj rýchlo, šikovne a lacno. Musím mať veľa vecí, aby som to mala s čím kombinovať. Toto boli moje mottá, ktoré ma držali do toho osudného dňa, kedy som pochopila že som čím ďalej nervóznejšia z večného premýšľania, čo ráno na seba a čo nemám a treba kúpiť.
V októbri minulého roku sa stalo pár obrovských zmien, ktoré nielen že zmenili moje vnútro, ale i môj vonkajšok. V dobrom. Vo veľmi dobrom. Sedela som ráno pri šálke čaju a hovorila si, že mám akosi toho na „pleciach“ moc a som roztržitá. Nevedela som, čo sa so mnou deje. Avšak ako som tak kráčala okolo svojej skrine a obdivovala ten nový fialový klobúk, vedela som, že to chce zmenu. Za ani nie hodinu a pol, boli igelitové vrecia zaplnené mojimi vecami od tenisiek, šiat, tričiek až po bižutériu. Už ma nebavili stále koráliky, volániky, tvary, vzory. Videla som nádej v jednoduchosti, v čistých líniach a v jemných farbách.













