Poviem vám pravdu. Po jednej neúspešnej láske som zanevrela na lásku. Keď som stretla zaľúbený pár, ktorý si lásku prejavoval, prevrátila som očami. Tvrdila som, že aj tak im to dlho nevydrží, a sklamú sa. Presne tak ako ja.
Pri otázke, prečo som taký pesimista, som im so sklonenými očami odvrkla, že neverím na lásku. Myslela som si, že v živote neexistuje tá pravá, úprimná láska. Tá, čo prežije všetky krízy, všetky zlé chvíle, všetky hádky a odlišné názory. Mala som to vsugerované v hlave a odmietala iný názor. Hoci som videla, že veľa párom to klape, zastávala som si svoj názor. Kvôli jednej nevydarenej láske.
Mala som sa dobre. Sústredila som sa na svoje záľuby, našla rôzne koníčky. Paradoxne, trávila som kopec času s kamarátmi, ktorí mali vzťah a boli šťastní. Samozrejme, že som sa z nich tešila. Priala som im to. Svojím spôsobom som chcela mať aj ja niekoho, s kým by som sa delila o zážitky a vytvárala s ním tie nezabudnuteľné zážitky. Avšak, vždy keď som na niečo také myslela, hneď sa mi vynorila tá zlá skúsenosť. A takto som to vždy zdrhla s pocitom, že budem sklamaná.
