Na začiatku sa ťa musím spýtať, či vieš čo chceš. Či vieš do čoho ideš, keď si si vybral práve mňa. Bojím sa tvojej odpovede. Čo ak nebude taká, akú očakávam?
Neviem ťa prečítať. A dokonca aj po tej dobe, čo ťa poznám, stále neviem, čo odomňa chceš. V jednej chvíli mi dáš všetko a hneď v zápätí, si to vezmeš späť. Bez opýtania. Bez môjho názoru na vec. A ja to akceptujem, lebo stále dúfam, že mi to vrátiš a necháš mi to navždy.
Strácam sa v tvojich povahách. Polovica teba mi šepká, aby som zostala, no tá druhá ma posiela preč. Možno je už neskoro na to, aby som cúvla a v podstate to ani nechcem. Mám len obavy z toho, čo príde. Nemám strach z lásky. To ani náhodou. Práve naopak. Bojím sa, že mi nebude stačiť. Obávam sa, že mi nedáš toľko lásky, koľko potrebujem a ver, že jej potrebujem veľa.
