Lacno a rýchlo nakúpiť, párkrát obliecť a opäť kúpiť nové a trendy kúsky. Oblečenie stráca hodnotu, klesá jeho cena a cenovky už dávno neodrážajú jeho skutočnú hodnotu.
Téma „fast fashion“ alebo po slovensky „rýchla móda“ je za posledný rok celkom „trendy“. Horšie je však to, že samotný problém už „trendy“ nie je. Témou udržateľnej módy sa v posledných rokoch zaoberá stále viac ľudí na celom svete. Nadnárodné módne reťazce s nálepkou „fast fashion“ reagujú na tlak z radov módnych aktivistov aj významných osobností z priemyslu. Neobchádza to nikoho a nič.
Obchody už zaviedli spoplatnené igelitové tašky, sme viac a viac oboznamovaní s tým, že plátenná taška je to pravé a namiesto plastovej fľaše nám stačí aj sklenená s vodou z vodovodu. Ľudia sa prebúdzajú (i keď podľa môjho názoru príliš neskoro) a začínajú si uvedomovať, že svet je skutočne zamorený množstvom plastov a bordelu. Ja som sa však hlbšie zamerala na tzv. rýchlu módu, ktorá sa však podľa môjho názoru dostatočne nepropaguje.
unsplash.com
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, kde putuje použité oblečenie? Faktom je, že módny priemysel je 2. najšpinavší a najneetickejší priemysel na svete – životné prostredie znečisťuje predovšetkým vo fáze výroby a farbenia textilu. V Číne sa hovorí: „Ak chcete vedieť, aká je trendy farba sezóny, pozrite sa, akú farbu majú naše rieky.“ Textilný odpad predstavuje na Slovensku približne štyri percentá zo všetkých odpadov, ktoré vyprodukujeme. V praxi to znamená, že ide o štyri až 12,6 kilogramu textílií na každého Slováka ročne. Toto číslo sa každý rok zvyšuje. Podľa štúdií, ktoré cituje denník The Guardian, vydrží britskému spotrebiteľovi jeden kus oblečenia v priemere 3,3 roka. Iné štúdie hovoria len o dvoch rokoch. Potom skončia na skládke, v lepšom prípade smerujú na charitu či do kontajnerov určených na zber oblečenia. Čo sa ale stane s oblečením, ktoré je tak poškodené alebo vynosené, že ho nik nemá záujem dať do second handu?
