V tom momente, keď som ho uvidela po prvýkrát, stratila som sa v jeho prenádherných modro – zelených očiach. Okamžite som vedela, že práve on je to, čo chcem získať. A podarilo sa.
Sme mladí, zaľúbení, blázniví, plní snov, plní túžby cestovať, spoznávať niečo nové a najmä, plní lásky, úprimnej a čistej, pripravenej odovzdávať si ju navzájom. Častokrát po večeroch premýšľam nad ním, nad nami a našou budúcnosťou. Je to zázrak, že sme sa našli. Dodnes mi v hlave znejú tie slová, ktoré vyslovil pri jazde autom.
“ Hmm, ja som vlastne pred tebou vzťah ani priateľku nemal, ty si moja prvá, také šťastie, že hneď prvá láska a tak krásna a silná“, Myslím, že nikdy na túto výnimočnú chvíľu nezabudnem. Vedela som, že to myslí úprimne, že je do mňa skutočne zamilovaný a že chce so mnou zostať, nech sa deje čokoľvek. Verím tomu, že my dvaja sme pre seba stvorení. Inak by to ani nešlo, dopĺňame sa tak, ako nikto. Rozumieme si bez slov, za každým úsmevom je skrytá láska, ľúbime sa teraz, tu, dnes, o rok, o desať. Je to úprimné. Práve on ma dostal z toho „kolotoču“, ktorý som zažívala celé tie roky s nesprávnym mužom. Pri ňom sa veci zdajú jednoduché, pri ňom je všetko tak krásne, že ľahko uveriť tomu, že zažívate rozprávku na vlastnej koži. Verila som vždy tomu, že to so ženami mal priľahké, že nemal o ne núdzu, proste som si vždy myslela, že bol ich miláčikom, bol nimi
obklopený, inak to ani nešlo s toľkým šarmom, ktorý z neho srší. Ale opak bol pravdou..
