Venované mužovi, ktorý mi ukázal, čo je to skutočná láska

Chcem ti poďakovať. Nie som zradca svojej doby, no mám pocit, že sa o nej dnes málo hovorí alebo sa vysmeje. Vraj už nie je a ľudia, ktorí ju zažijú, majú obrovské šťastie. Sme vo vzťahu a hneď považujeme to prvé očarenie za pravú lásku na celý život. Neskôr sme prebudení do reality a vtedy sa ukáže, či je to tá pravá láska, o ktorej tak každý stále hovorí. Pochopíš, či si naozaj pripravená žiť s ním, že či to nebolo len okúzlenie a namotanie sa.

Myslím, že často sa o láske rozpráva hanlivo a je vysmiata. Akýkoľvek status na facebooku alebo na iných weboch o láske vyvolá mnohokrát búrlivú diskusiu o tom, či skutočne ešte dnes existuje alebo to už je dávno za nami.

zdroj: unsplash.com

Úprimne? Myslím, že existuje a vlastne keď tak nad tým rozmýšľam spätne, kedy bola v minulosti o niečo viac „prítomná“? Stredovek či starovek, kedy ženy nemali žiadne práva a ich muži mali početné milenky, či minulé storočie, kedy sa tomu tiež všetci nevyhli? Nevery, podvody a sklamanie tu budú vždy. Avšak odcudzovať našu dobu nie je podľa mňa veľmi správne.

Preto sa ti chcem poďakovať, áno tebe, skvelý muž. Moje srdce bolo zlomené a roztrieštené na kúsky. Tak asi ako každá žena som si myslela, že už nikto nepríde do môjho života, kto by to zmenil. Myslela som si, že nikto iný už nemôže byť v mojom srdci a ja zatrpknutá, som sa snažila predierať svetom. Odsúdila som lásku ako tú, ktorá všetko ničí a dnes už nevydrží. Že iba nám dá pocit krásy, jedinečnosti a nádhery a potom odíde. Nechá nás samých, ubolených a zničených. Láska za to nemôže. Môžeme za to my, ľudia, ktorí jej kazíme povesť. No ty si iný. Oslavuješ lásku a tešíš sa z nej. Vidíš ju i v maličkostiach a prijímaš ju do svojho srdca. Chrániš ju a ďakuješ jej a aj keď ťa bolí srdce, vieš, že ona za to nemôže.

Tvoj úsmev je moja záchrana a radosť. Prišiel si len tak. Vstúpil si mi do života a odrazu sa stali tie zamračené a ustráchané dni tie najkrajšie, kedy som videla všetko krásne a farebné. Hovorila som samej sebe, že sa nesmiem zaľúbiť. Pretože by som sa opäť zranila. Avšak, nenechala som sa oklamať. Keď si mi stále hovoril aká som krásna, iná a jedinečná, bála som sa, že sa namotám a potom odídeš.

No nestalo sa tak, oslavoval si lásku so mnou.

zdroj: unsplash.com

Velebil ju a hovoril, aký si vďačný za mňa. 

Zobral si ma na tie najkrajšie miesta, objímal si ma zozadu, dával mi bozky i na líce a stále si sa usmieval. Dokonca i keď som bola nahnevaná a mala opäť svoje dni. Proste si povedal s úsmevom, že to prejde.

Láska je naša vášeň a túžba.

Je to naša nádej v zlých dňoch.

Ďakujem, že ma chápeš. Že v ťažkých situáciach stojíš pri mne, že mi nosíš kvety, že sa ma snažíš rozveseliť a povieš mi, že som krásna, keď nie som namaľovaná. Ďakujem, že ma podporuješ v mojich snoch a plánoch. Ďakujem, že ma držíš za ruku v dôležitých momentoch. Ďakujem, že sa za mňa nehanbíš. Ďakujem, že mi dávaš pocit slobody, že ma pustíš na moje vlastné dobrodružstvo a že robíš moje dni krajšími. Ďakujem, že si taký obetavý, že máš pochopenie a že si tak krásne láskavý k druhým ľuďom. Ďakujem ti, že rešpektuješ mojich rodičov a vážiš si ich. Ďakujem, že miluješ stále, nie len sporadicky a sebecky. Ďakujem ti, že so mnou rád sedíš v malých kaviarničkách, kým prší a my sa zatiaľ rozprávame o živote. Ďakujem ti, že sa so mnou veľmi rád smeješ.

Občas je to drina a práca, ale my makáme. Spolu. A užívame si ju.

Som pyšná na to, že môžem o svojom mužovi povedať, že je to jeden z najlepších ľudí, akých poznám.