Ticho sprevádzané krikom, ktoré nikto nepočul

Hovorí sa, že ticho lieči. Dovoľ mi drahá vysvetliť ti, že toto ticho je iné.

Snažím sa prísť na to, čo presne potrebuješ počuť. Čo presne chceš čítať. A čím viac nad tým rozmýšľam tak čoraz viac sa uisťujem v tom, že si budeme rozumieť.

Môj život je nepredvídateľný. Rád sa so mnou zahráva. Presne ako teraz. Chce vedieť, koľko toho vydržím. Koľko bolesti znesiem. Kedy ma čo položí.

Včera som hrdo chodila plným námestím ako sebavedomá žena so zelenou stužkou na hrudi. Usmiata, šťastná. To je aspoň verzia, ktorú chcem, aby videli ľudia. V noci som plakala. Išla som na balkón s krabičkou cigariet.

zdroj: jewishjournal.com

Zostalo ticho. Nikto nebol pri mne, keď som ho potrebovala. Nikto mi nepovedal, ako veľmi mu na mne záleží. Prázdnota a strach. Vdýchla som dym do pľúc a pomaly vydýchla. Dýchala som zhlboka. Uvedomovala som si dôležitosť okamihu. Len môj život a ja. Presne ten, ktorý sa snažím mať pod kontrolou. Čaká, ako budem reagovať na všetko čo mi hádže pod nohy.

Začala som listovať fotky v mobile. Videla som tak nádherné spomienky. Šťastné tváre. Narazila som na našu prvú fotku a na tvoje prvé: „Vždy tu budem pre teba keď ma budeš potrebovať.“… Nenávidím tu vetu.

Kde teraz si? Kde sú tvoje sľuby, ako ma budeš navždy ľúbiť? Zostalo po tebe ticho. A mňa to ničí. Ani nevieš, ako veľmi ti chcem zavolať. Porozprávať ti ako veľmi si mi ublížil. Ako mi veľmi chýbaš. Ako som prišla o dôležitého človeka v mojom živote, o najlepšieho kamaráta, o moju vysnívanú lásku. Do očí sa mi tlačia slzy len čo si spomeniem na chvíle strávené s tebou.  Snažila som sa oklamať hlavu všetkým možným. Dokonca som šla aj darovať krv. Chápeš to? Prekonala som svoj strach z ihiel. Bol by si na mňa hrdý, verím tomu. Vždy si ma podporoval a chcel pre mňa len to dobre. Možno raz zistím, že aj táto strata teba je pre mňa dobrá. No teraz tomu odmietam uveriť.

zdroj: twenty20.com

Si preč tak ako aj všetky moje cigarety. Si to ticho sprevádzané krikom, ktoré nikto nepočul. Iba ja. Bolí to. Robím chyby, plačem, smejem sa nahlas, nadávam. Padám na dno, ale vždy sa hrdo postavím

Viem, že zajtra budem znova dievča s úsmevom. Pre mňa osobne budem víťaz. Pretože padám na dno, ale vždy sa hrdo postavím. A žijem ďalej. O tom to je.

Nejde o to, koľkokrát ťa niečo položí dole. Ide o to, koľkokrát sa postavíš a aká silnejšia sa vrátiš.

„Keď ti život predkladá dôvody na plač, ukáž mu, že máš tisíc a jeden dôvod na smiech.“ – Dale Carnegie