Strácame schopnosť milovať

Vieš, čo sa o našej generácií bude hovoriť za niekoľko desiatok rokov?

História nás naučila, že to bude niečo negatívne. A bojím sa, že budeme označení ako generácia, ktorá sa vzdala lásky. Generácia, ktorá navždy zabudla na klasické, romantické a láskyplné vzťahy.

Prečo sme skončili ako tí, ktorí zabudli milovať a nikdy nepochopili lásku?

Pretože chceme všetko okamžite

Vyrástli sme v prostredí, v ktorom máme na dosah ruky prakticky čokoľvek. Chceme jedlo, tak si ho niekoľkými klikmi objednáme. Ak sa nudíme, máme v mobile stovky aplikácií. Ak sa potrebujeme spýtať na cestu, GPS to vyrieši v priebehu sekúnd.

Problém je, že láska takto nefunguje. Láska je niečo, na čom sa má dlhodobo pracovať. Tak sme si však zvykli na to, aké je všetko jednoduché, že sa tieto očakávania preniesli aj tam, kam nemali.

zdroj: unsplash.com

Pretože prespávame všade, len nie doma

Niektorí viac, niektorí menej. No mnohí a mnohé vystriedame v priebehu roka niekoľko partnerov. Väčšina z nás však potvrdí, že ten pocit potom – to sa dá nazvať jedine prázdno.

Na začiatku je to vášeň a túžba, no napokon sme ešte osamelejší. O to horšie je, že celé toto nastavenie robí lásku ešte zložitejšou. Miesto toho, aby sme sa venovali niekomu špeciálnemu, strácame čas s ľuďmi, ktorí pre nás nič neznamenajú.

Pretože sme egocentrickí

Každý na svete je egocentrik. Všetci veríme, že naše potreby sú tie najdôležitejšie. Je jedno, či je to dobré alebo zlé, taký je svet. Je to našou súčasťou.

Problém je, keď egocentrizmus zničí schopnosť empatie. A to sa nám stalo. Sústredíme sa na seba, svoje potreby, svoje túžby. Nič na svete nie je dôležitejšie a ak nám v tom niekto bráni, vyhadzujeme ho zo života. Vieš si asi predstaviť, čo spraví takýto prístup vzťahu..

zdroj: pexels.com

Pretože nie sme fanúšikovia kompromisov

„Budem si robiť veci po svojom, prečo by som to mal robiť inak?“

Na tejto vete nie je v podstate nič nesprávne – až kým nie sme vo vzťahu. Keď sme s niekým, sme súčasť celku. Čo chceme a potrebujeme nemusí byť o nič viac dôležité ako to, čo potrebuje náš vzťah.

Vzťah jednoducho potrebuje kompromisy. A tak končíme s dilemou. Čo sa zmenilo je, že kedysi ľudia tieto kompromisy boli schopní urobiť. Dnes už nie.

Veríme, že je možné byť perfektný

Nie je. Nikdy nebolo a nikdy nebude. Napriek tomu stále hľadáme perfektnú osobu. Častokrát napriek tomu, že sa ňou nesnažíme stať sami. Vyberáme si potenciálneho partnera, no nechávame si dvierka otvorené pre niekoho lepšieho. Lebo niekde tam ten dokonalý/dokonalá je.

Nie je.

Tráva je na druhom brehu vždy zelenšia. Ale prečo musíme hľadať zelenšiu trávu?

zdroj: unsplash.com

Sústredíme sa na vlastné ciele, no zabúdame pritom na našich partnerov

Sme generáciou, ktorá sa sústredí na osobný rast a ktorá chce dosiahnuť veľké veci. Áno, som pyšný na to, že naša generácia môže byť označená aj ako tá, ktorá bude ako prvá radšej pracovať za menej na seba, ako za viac pre niekoho iného.

Mať sny a ciele je nesmierne dôležitá vec. Problém je, že sa sústredíme na naše ciele a zabúdame pritom na naše vzťahy. Odkladáme ich na neskôr, pretože nič nie je dôležitejšie, ako toto. Práve správny muž/žena po boku je však ten posledný dielik do skladačky, ktorý ti chýba k dosiahnutiu úspechu. Nikdy som nedosiahol väčšie veci, ako keď som sa zaľúbil a nechal som sa ňou inšpirovať.

Ani nevieme, ako správne milovať

Láska je pre nás mätúca. Mení sa s každým novým partnerom. Láska je tak komplexná, že jej jednoducho nerozumieme. Nie je to hanba, no je to dôvod na obavy. Stávame sa horšími v láske?

Naši rodičia pravdepodobne vystriedali oveľa menej partnerov, než sme vystriedali my. Veci nekomplikovali, nerobili nič z toho, čo som spomenul v článku. Jednoducho boli spolu a vážili si jeden druhého.

Dnes je mnoho ľudí stratených a netuší, čo vlastne láska znamená. A ak ju nepochopíme – jej význam, jej hranice a jej potreby – nikdy nebudeme šťastní.

To je jednoducho fakt.