Pomaly sa učím, že niektorí ľudia pre mňa nie sú dobrí, bez ohľadu na to, ako ich mám rada

Pred  pár dňami som si niekde na internete prečítala tento výrok: „Pomaly sa učím, že niektorí ľudia pre mňa nie sú dobrí, bez ohľadu na to, ako ich mám rada. Zaslúžim si niekoho, kto je milý a láskavý, pretože moja duša už je unavená a uvedomenie, že si zaslúžim niečo lepšie, je prvým krokom.“

Čím sme staršie, postupne si začíname uvedomovať, že nie každý, koho chceme v živote, chce nás, alebo lepšie povedané, nie každý je vhodný pre náš život, aj keď chceme, aby v ňom zostal. Určite sa aj tebe stalo, že hoci si chcela nejakého človeka vo svojom živote, cítila si sa aj tak po istom čase nešťastne, možno až zúfalo. Vtedy si človek začína uvedomovať, že asi niečo nie je v poriadku. Ak nám niekto ubližuje, je jedno, ako moc nám na ňom záleží. Vtedy je naozaj čas odísť. Niektorí ľudia pre teba jednoducho nie sú dobrí, bez ohľadu na to, ako moc ich máš rada.

V týchto životných situáciach je dôležité pripomenúť to, že aj keď je to ťažké, v prvom rade by si mala myslieť sama na seba. Vždy si treba zachovať svoje hodnoty, popremýšľať a usúdiť, že sa nemieniš meniť kvôli niekomu inému, alebo trpieť kvôli tomu, ako sa správa ten druhý. Nikoho nemeň, nesnaž sa mu dohovoriť, ver, že to je zbytočné.

zdroj: Photo by Joshua Rawson-Harris on Unsplash.com

Život ma naučil, že stretneme rôznych ľudí. Pre niektorých sa staneme domovom, aj takých, pre ktorých ste cestou k tomu domovu.

Verím, že náhodné stretnutia v živote neexistujú, že každý, koho sa dotkneme, kto sa dotkne nás, nám prišiel do cesty z nejakého dôvodu. To najkratšie stretnutie môže otvoriť dvere, vyliečiť rany alebo uzatvoriť kruh, ktorý začal dávno pred našim narodením.

Poznáš to, keď ti do života príde niekto nový, niekto, s kým by si rada trávila svoj čas a niekto, s kým ti je dobre. Sú to nádherné okamihy, ktoré vedia byť neskôr zraniteľné. Preto je potrebné uvedomiť si, kedy je čas odísť.

Áno, je to bolestivé, no správne. Neskôr to pochopíš.