
Myslela si si, že ten muž, ktorý ti tak poblúznil hlavu bude obyčajný chalan, ktorý sa rád zabáva. Ale … ale ten „obyčajný chalan“ robil skutky, ktoré nútili tvoje city, aby sa voči nemu prehlbovali viac a viac. Ty si si (dobrovoľne nasilu) musela pripustiť, že si sa do neho zamilovala.
Bolo to naozaj veľmi vtipné, neukazovala si svetu tvoju zraniteľnú stránku a on si možno aj myslel, že žiadnu nemáš. Všetko si večne obrátila na žart alebo si bola až prehnane sarkastická. Myslela si si, že to je tá vec, ktorú na tebe tak zbožňuje. Vedela si ho rozosmiať rovnako, ako vedel rozosmiať on teba. Vedel, aký je tvoj obľúbený kvet a hoci bol štvrtok, priniesol ti ho, pretože si na teba spomenul. Mali ste vaše tajné miesto, o ktorom ste vedeli len vy dvaja, vychutnávali ste si tam jeden druhého a nemysleli ste na nič iné.
Spomienky sa ti zjavujú pred očami a doslova cítiš to, akoby boli živé.













