Nikto nie je zaneprázdnený. Je to len otázka priorít
Lifestyle
Občas, keď tak v piatok večer kráčam na tréning si vravím, ako mrhám svojim časom. Veď som mohla ísť s kamarátmi do mesta a dobre sa zabaviť. Ale potom … potom si vlastne poviem, že robím to, čo milujem. Milujem piatkové večerné tréningy a určite nemrhám svojím časom. Žijem tak, ako chcem žíť a takto chcem žiť a v budúcnosti. Potom som aj rada, že nesedím niekde v bare a ráno ma aspoň nebude bolieť hlava.
Nie je to o tom, že by som nemala čas. Mohla by som ísť po tréningu von, ale ja nechcem. Chcem ísť na tréning.

A v tomto je veľký rozdiel.
Mnoho ľudí sa vyhovára na to, že nemá čas a sú zaneprázdnení. Nie je to o tom, že nemajú čas, ide o to, že to nechcú.
Častokrát počúvam ľudí, že by aj začali cvičiť, ale keď prídu z práce sú unavení a jediné, čo dokážu, je sedieť pred telkou. No dobre, tak keď sedíš pred telkou, asi nechceš ísť cvičiť. Proste nechceš, keby si chcel, tak sa zdvihneš a ideš. Tak jednoduché.
Veľakrát viem, že kamaráti budú radšej doma pri počítači a písať si so mnou dve hodiny, ako by sme sa mali ísť prejsť a porozprávať sa osobne. Nie, ich výhovorky, že sú zaneprázdnení a nestíhajú ani odpisovať neberiem v úvahu, proste sa im nechce.
Naozaj je to jednoduché.
Keby ten tvoj vysnívaný muž chcel, napísal by ti a ty by si nemusela čakať pri mobile.












