Nikdy nezabudni na svoje sny

Nikdy neprestávaj veriť vo svoje sny a buď vďačný za každú maličkosť, ktorá ti umožní sa k ním priblížiť.

Ako malá som mala sen, že raz obletím celú zem a navštívim všetky miesta na mape. Chcela som spoznávať rôznych ľudí, kultúru, jazyky, ľudí, moja duša sa už odmalička uchyľovala k zákutiam ľudských vzťahov. Vždy som chcela pochopiť ako môžu byť moji rodičia stále spolu, občas sa pohádať no večer, keď každého z nich prejde búrka, si spoločne sadnú do obývačky, objímu sa a pri pozeraní zaujímavého filmu obaja zaspia od únavy na gauči. Zaujímalo ma, prečo niektoré kamarátstva vydržia roky a niektoré sú falošné ako veci z aliexpresu, prečo niektoré dievčatá majú po svojom boku priateľov a prečo tie druhé len v tichosti sedia na lavičke a prizerajú sa na to, ako sú ostatní šťastní. Jedným z tých dievčat som bola aj ja.

thoughtcatalog.com

Od malička som možno svojou dominantnosťou a tichou myškou v sebe nedávala nijako najavo, svoje názory, postoje, vždy som sa priklonila k väčšine, nerozhodovala som sa za seba, snažila som sa vyhovieť ostatným. A možno týmto sa vo mne zrodila duša, ktoré vie komunikovať pomocou písmeniek a viet s ostatnými ľuďmi. Keď sa nad tým viac zamyslím, nikdy nebolo mojím cieľom venovať sa ľuďom a vzťahom medzi nimi, no vždy ma to lákalo. Skúmať to, čo každý jeden človek prežíva, pomáhať a nejakým nepriamym spôsobom dať najavo svoj názor.

A tak raz, keď som sa ako maličká, mohla som mať 9 rokov vrátila z vonku, pretože kamarátky, s ktorými som sa hrala ma vyhnali, vzala som si zošit a začala písať príbeh o zajačej rodinke ako spolu išli na výlet. Aj keď je tomu odo dneška už viac ako 10 rokov, na tento zážitok nikdy nezabudnem, pretože kvôli nemu sa vo mne zrodil nový sen, chcela som písať pre ľudí.

thoughtcatalog.com

Začala som čítavať knihy, kvôli čomu ma vo vyšších ročníkoch moji spolužiaci nevedeli pochopiť, no vedela som, že toto mi raz k môjmu snu dopomôže.

Na strednej som raz dostala neuveriteľné vnuknutie a tak si založila vlastný blog na wattpad.com a začala písať svoje amatérske výmysly do príbehov, poviedok, ktoré dosiahli úspech až nad moje očakávanie. S pribúdajúcimi rokmi sa však môj čas venovať sa tomu čoraz viac krátil a preto som s tým prestala. Príbehy a vymyslené poviedky ma zrazu už tak veľmi nebavili, nevedela som aký žáner a druh by som chcela písať, no toto to už nebolo. A tak po viac ako ročnej prestávke, som bola oslovená úžasným človekom, ktorý mi pomohol nájsť to čomu sa venujem a vždy si na to nájdem čas.

Od písania rozprávok, príbehov a poviedok som sa dostala k publikovaniu článkov, no svoj sen som si splnila. Venujem sa tomu, čo vo mne rástlo už odmalička, a boli to roky driny, aby som sa dostala až sem, a ďalšie roky driny to budú, kým sa znovu posuniem, no nevzdám sa.

thoughtcatalog.com

Toto bol môj príbeh, a verím tomu, že aj ty máš ten svoj sen. Chceš sa uchytiť v športe? Baví ťa niečo? Venuj sa tomu a pracuj na sebe, ak to máš v sebe, raz aj ty seba uvidíš na titulke časopisu s nadpisom „víťaz majstrovstiev sveta“. Baví ťa móda? Rada sa obliekaš? Vyskúšaj si ušiť vlastné šaty a neboj sa ich ukázať svetu, pocit, keď sa ťa niekto opýta „Kde si si tieto šaty kúpila?“ a ty mu odpovieš „Ušila a navrhla som si ich sama“ je na nezaplatenie.

A v neposlednej rade, hlavne ak máš sen tak maj okolo seba aj ľudí, ktorí ťa v ňom podporia. Nezabudni, kto ťa vysmeje pri zistení, čo chceš raz v živote dokázať, znamená len jedno, že to nie je skutočný priateľ a že ti závidí, lebo máš cieľ na rozdiel od neho, a to ešte len bude ak pozbieraš všetky sily a raz, časom mu dokážeš, že sa v tebe mýlil, keď ti neveril.

Páčil sa ti článok Mišky Šcerbákovej? Viac jej tvorby nájdeš na sieti Wattpad!