Naozaj vieš, čo je to skutočná láska?
Vzťahy
Ach tá láska. Vyčerpáva nás a napĺňa každý deň. Občas sa popálime, zlyháme, sklameme. Chceme ju každý. Chceme sa odovzdať, no chceme i prijímať. Sme otvorení novým vzťahom, no niekedy sme zatrpknutí a naše srdce je z kameňa. Nechceme pustiť lásku do nášho života. Bojíme sa.
O čom inom je však život, ak nie o láske, nádherných spomienkach a o ľuďoch?
Ako veľmi miluješ? Ťažká otázka, však? Miluješ celým srdcom? Alebo miluješ tak, aby si sa nepopálila? Miluješ oddane, s pokorou, alebo si v tom opatrná? Miluješ úprimne? Chceš milovať? Častokrát, ak moji priatelia odídu zo vzťahu či už ako tí, čo odišli, alebo boli opustení, plačú a rozprávajú sa, kde nastal problém. Častokrát sa ich pýtam pri našich debatách, či milovali celým srdcom. Chvíľu premýšľajú a sú ticho. Pozrú sa na mňa a nevedia čo povedať. „Áno, miloval som ju, ako sa len dalo. Ale ona nie. Nie tak veľa.“ Alebo naopak. Veď to poznáte. Mordujú sa s otázkami, kde urobili chybu. Kde si urobil/a chybu? Prečo to už nie je? Kvôli tvojej povahe, podozrievaniu, zlyhaniu, náladám?
Každý z nás robí chyby, každý z nás si zaslúži druhú šancu, vysvetlenie a odpustenie. My to však nevidíme vždy. Odchádzame utrápení zo vzťahov, pritom sa to dalo napraviť. Ale chceme odísť, lebo naše srdce to nezvláda, lebo naše srdce je už dosť zasiahnuté a my sa poberáme s kúskom hrdosti do svojej bubliny. Vraj už si nechceme ubližovať. Zahodíme srdce. Vitaj mozog.
