Krásne, no zároveň smutné a realistické výroky, ktoré sú balzamom na dušu

„Ľudí poháňajú dve základné motivácie: strach a láska. Keď máme strach, stiahneme sa zo života. Keď sme plný lásky, otvárame sa všetkému, čo život prináša, so zanietením, nadšením. Najprv sa musíme naučiť milovať samých seba vo všetkej našej kráse aj nedokonalostiach. Ak sa nedokážeme milovať, nedokážeme plne využiť našu schopnosť milovať ostatných a náš potenciál tvoriť.“ – John Lennon

„Pamätaj vždy na koniec a na to, že premárnený čas sa nevráti. Natoľko pokročíš, nakoľko sa premôžeš.“ – Tomáš Kempenský

„Láska je rozhodnutie, je to úsudok, je to prísľub. Ak by láska bola len pocit, neexistoval by žiaden základ na prísľub navždy milovať jeden druhého. Pocit príde a odíde. Ako môžem usúdiť, že ostane navždy, keď moje konanie nezahŕňa úsudok a rozhodnutie.“ – Erich Fromm

„Chcela som perfektný koniec. Teraz som zistila, náročnejším spôsobom, že niektoré básne sa nerýmujú, a niektoré príbehy nemajú jasný začiatok, stred ani koniec. Život je o nevedení, potrebe zmeniť sa, prijať moment a využiť ho najviac, ako sa len dá, bez vedomia, čo bude nasledovať.“ – Gilda Radner

zdroj: unsplash.com

„Čo počujeme od filozofov a čo nachádzame v ich spisoch, by sme mali využiť pri našom úsilí o šťastný život. Mali by sme vypátrať ich užitočné, duchaplné a vznešené myšlienky, ktoré majú okamžitú praktickú hodnotu – nie výrazy pritiahnuté za vlasy alebo archaické, či extravagantné metafory a slovičkárenie – a naučte sa ich tak dobre, že zo slov sa stanú skutky.“ – Seneca

„Kráčajte so snílkami, pravovernými, odvážnymi, radostnými, plánujúcimi, tými, čo veci robia, úspešnými, s ľuďmi, ktorý majú hlavu v oblakoch a svoje nohy na zemi. Nechajte ich ducha, aby vo vás zažal plameň, aby ste mohli tento svet zanechať lepším ako keď ste sem prišli.“ – Wilfred Peterson

„Celé ta­jom­stvo a snáď je­diný re­cept na šťas­tie je mať rád ľudí a mi­lo­vať ich. Kto myslí len na seba, ochu­dobní iných o seba, ochu­dobní seba o iných, za­kr­pa­tie a za­hy­nie.“ – Jan Weirich

Nie­kedy, keď ráno vstá­vate z po­stele, mys­líte si, že to, čo vás v daný deň čaká, jed­no­du­cho ne­z­vlád­nete. Nie­kde vo svo­jom vnútri sa však zá­ro­veň sme­jete, pre­tože si spo­mí­nate na množ­stvo ta­kýchto rán a vždy ste to zvládli.“ – Charles Bukowski