
Myslela som si, že si to nedokážem predstaviť. Že nenájdem niekoho lepšieho ako si ty. Niekoho milého, krajšieho, pozornejšieho než si ty. Samozrejme, svet sa ale netočí okolo teba. Neprestala som žiť, keď si ma nechal.
Bol si celý môj svet. Bol si môj bezpečný prístav, môj chrám, moja záchranná loď.
Ale časom som dospela a uvedomila som si určité veci. Veci, ktoré som musela zistiť sama a poučiť sa na vlastných chybách. Nebol si dokonalý človek, nikto nie je. Ale ty si si myslel, že si ním bol.
Bolo to príliš dobré na to, aby to bola pravda. Myslela som si, že si ťa nezaslúžim. Dookola som sa pýtala prečo práve ja? A potom, potom keď si ma nechal všetko do seba zapadalo.
Si tak dlho preč.

Uplynuli mesiace, roky a ja v očiach iných ľudí vidím záblesk nádeje, že raz budem konečne šťastná. Už o tebe ale nesnívam, nechcem byť s tebou, nechcem ti v noci ležať na hrudi a neželám si, aby si mi volal.












