
Dúfam, že hodíš svoje starosti za hlavu a prestaneš si robiť niečo z toho, čo si myslia o tebe ostatní. Dúfam, že prestaneš rozmýšľať o tom, čo by si mal robiť podľa druhých a ako by si sa im zapáčil. Dúfam, že sa začneš usmievať. Dúfam, že tvoj úsmev porastie. Pretože ty si zaslúžiš úsmev. Zaslúžiš si, aby bol na tvojej tvári. Si moc vzácny človek na to, aby si bol zamračený a mal neustále hlavu v smútku.
Dúfam, že sa budeš smiať nahlas. Že sa necháš odpútať a pustíš na povrch svoj úprimný smiech. A potom ťa bude bolieť brucho, tak ako to bolo v dospievaní, s kamarátmi, pri dobrom filme a vašich hláškach. Pozri, niekedy je život zlý, áno. Niekedy nevieme, čo máme robiť, kam máme namierené alebo prečo sa okolnosti vyvinuli tak, že nám zlomili srdce. Niekedy strácame ľudí, ktorých máme radi a zostávame roztrhaný na kusy. Niekedy sa cítime bezmocný, nechceme otvoriť oči a chceme zostať naďalej snívať.

Ale povedz si, že dnes je ten deň, kedy sa tvoje horšie dni zmenia k lepšiemu. Pretože si tu ty! Výnimočný, skutočný, úprimný a milujúci človek.
Dnes otvoríš oči, nadýchneš sa a budeš pokračovať. A ja ťa budem z diaľky pozorovať a obdivovať. Dokážeš to! Ver si.












