Boj, ktorý trvá dodnes
Lifestyle
Na nasledujúce riadky som zbierala odvahu niekoľko dní. Nerobím to preto, aby ma všetci ľutovali. To nepotrebujem. Robím to kvôli ľuďom, ktorí majú podobné problémy ako ja a boja sa s tým niečo urobiť.
Sú dni, keď je všetko v poriadku a myslím si, že sa vlastne nič nedeje a som silná žena, ktorá všetko zvládne a nič ju nezastaví. Potom prídu dni, kedy je všetko čierne a neviem sa tešiť z ničoho a z nikoho. Keď ma bolí žiť, vstať z postele, plačem tak, že sa nedokážem nadýchnuť alebo prídu dni, kedy cítim neskutočnú úzkosť a neviem čo so sebou.
Za posledný polrok sa môj stav rapídne zhoršil. To, že niečo naozaj nie je v poriadku ma utvrdila moja nočná návšteva pohotovosti. Nemohla som zaspať, cítila som obrovskú úzkosť a mala som pocit, že sa zbláznim. Bola som na internáte. Mama sadla o druhej ráno do auta a letela za mnou. Týždeň na to som navštívila psychiatra – už druhýkrát v živote a dal mi lieky. Nanešťastie mi nesadli a po chvíľke zlepšenia sa môj stav opäť zhoršil.














