Ako som vyhodila polovicu kozmetiky a prečo to vôbec neľutujem
Líčenie a make-upLifestyle
Jedného krásneho letného dňa som si sadla k svojej skrinke, ktorá sa už pomaly prehýbala pod kvantom telovej a dekoratívnej kozmetiky. V tomto som nikdy nebola minimalistka a počas svojho pôsobenia v blogosfére som nabrala celkom veľké množstvo kozmetických produktov.
Štyridsať rúžov, desať paletiek očných tieňov, sedem túb „omietky a.k.a. make-up“, množstvo vzoriek, krémov, balzamov, púdrov… A všetkého čo patrí skôr do výbavy vizážistiek. Dlho som sa aj chcela stať vizážistkou. Zháňala som kurzy, ktoré stáli od 59€ do 400€ (chorá cena), no väčšina blogeriek sa korunuje na M.U.A. (make-up artist) už pri troch videniach blogu.
No práve v ten krásny letný deň, kedy viac ako polovica nazbieranej kozmetiky skončila v koši, som sa sna vizážistky pustila. Prečo však taká radikálna zmena?
Bavilo ma líčiť sa aj na prst hrubo, bavilo ma skúšať rôzne líčenia, hocijaké farby dúhy, no uvedomila som si popri tom jednu dôležitú vec. Prečo by som si mala svoju vlastnú kožu, ktorú mám len jednu a na celý život, zakrývať, ničiť. Môžete sa so mnou hádať koľko chcete, že make-up pleť neničí, no ja na váš názor nepristúpim.
Zobraziť celú galériu (7)Čo je dobré na tom prekrývať si pleť nehoráznym množstvom akejsi pasty vo farby vašej pleti a upchať si všetky póry? Na čo je dobré prikrášľovať realitu, keď večer (snáď nie až ráno) skončí to všetko na kozmetických tampónoch a vlhčených utierkach? Čo je také úžasné na tom vyzerať krásne len 3 minúty kým sa to líčenie začne rozpadať?













