Ako som sa naučila byť sama
Lifestyle
V dnešnej uponáhľanej dobe nie sme takmer nikdy naozaj psychicky sami, aj keď nie sme obklopení ľuďmi. Pravdou je, že sme natoľko navyknutí na kontakt s druhými, že na ich úkor zanedbávame sami seba. Uznaj, koľko času stráviš chatovaním s kamarátmi a telefonátmi o úplne nezmyselných veciach, len aby si „zabila čas“? Akonáhle sme sami, začíname sa nudiť, rozmýšľame nad hlúposťami a za každých okolností musíme vyhľadávať sociálny kontakt. Samozrejme, je to fajn, ale do akej miery?

Odjakživa som extrovertka. Vždy som uprednostňovala spoločnosť pred samotou a snažila sa byť obklopená ľuďmi. Niekedy ale toho bolo príliš. Príliš ľudí, rozhovorov, problémov a zbytočností. Uzavrela som sa teda sama do seba a zistila som, že je to pre mňa najlepšia forma psychohygieny. Vypla som telefón a čítala. Čítala som čokoľvek, čo mi napadlo. Nie mechanicky, vo všetkom som zrazu hľadala význam, miestami som mala dokonca pocit že keby som chcela, nájdem aj existenciálny zmysel telefónneho zoznamu. Išla som si zabehať a vytriedila všetky myšlienky. Napustila som si horúci vonný kúpeľ, pozrela ľahký film. Pustila som si koncert, tancovala som po byte ako zmyslov zbavená a hrala sa na speváčku. Prechádzala som sa na poliach za mestom. Na tieto dni, ktoré raz za čas venujem sama sebe ako odmenu nedám dopustiť, stali sa mojou rutinou a podstatne zvýšili kvalitu môjho vnútorného života a prístupu k druhým ľuďom. Neznamená to, že som sa odrezala od spoločnosti. Naučila som sa jednoducho byť z času na čas sama a užívať si to. Stala som sa svojou najlepšou kamarátkou.













