Deti a ich traumy od rodičov: 5 dôkazov, že s takouto minulosťou žiješ aj ty

Keď sme boli deti, tak sme si predstavovali, aký bude život dospeláka úžasný. Budeme mať prácu, dovolenky a nemusíme počúvať rodičov, ktorí nám dávajú príkazy alebo sa neustále hádajú a kričia na nás. No a razom si dospela a zistila, že nič nie je také ružové, ako si si predstavovala a toto je 5 dôkazov, že ťa to všetko ovplyvnilo.

Život je záhada, na ktorú nikto nemá žiadne pravidlá a stačí zopár malých rozhodnutí, ktoré ťa ovplyvnia. Ak tvoji rodičia neboli práve ukážkoví a vyrastala si v traumatickom prostredí, tak vedz, že to je dôvodom tvojho vnútorného trápenia. Ale nezúfaj, aj deti, ktoré sú teraz nepríčetnými dospelákmi bez citov, dokážu zahodiť strasti minulosti. Všetko je to o hlave.

5 dôkazov, že prežívaš skrytú detskú traumu

Pocit hanby

Toto je asi najhorší a najhlbší dôkaz toho, že si prežívala v detstve traumu, pretože ťa to najviac zo všetkého formuje ako človeka. Sama sa ničíš, a tak isto aj svoje sny tým, že sa pokladáš za vinnú. Pokiaľ si sa ako dieťa nachádzala v nevhodných podmienkach, pri ktorých ťa často obviňovali, tak ti tieto pocity zostali do dnes a utvárajú to, kým si.

zdroj: Unsplash/Katie Gerrard

Pocit hanby dokáže byť hlboko zakorenený a vplýva aj na to, že sa neustále ponižuješ a necítiš sa dobrá na nič. Aj počas svojich úspechov vieš, že to nie je dostačujúce, respektíve, to by si mysleli tvoji rodičia, a preto sa v tom topíš aj ty.

Žiješ bez lásky

Ak boli tvoji rodičia psychickí tyrani, tak pravdepodobne nedokážeš pociťovať lásku k nikomu, a teda ani ju prijímať. V tvojej hlave stále víria myšlienky, pri ktorých si povieš, že to proste nemôže byť tento cit. Keď ti ho nedokázali dať ani tvoji rodičia, ako môže niekto iný. Je v tebe zakorenené, že nie si hodná tejto emócie. Doslova dokážeš byť chladná ako kameň a nič ťa nerozhodí.

Divoké návaly hnevu

Keď sme boli deti, tak jediné, čo sme najviac potrebovali od rodičov, bola podpora, láska a súcit. Ale ak sa ti takého nedostávalo, tak ťa ovládol hnev. To je tá emócia, ktorá v tebe neustále drieme a vypláva na povrch už pri najmenšom náznaku. Nedokážeš to v podstate ani ovládať, pretože si ním prelozená. No a môže za to iba trauma, v ktorej si vyrastala.

zdroj: Unsplash/Anthony Tran

Častý pocit osamelosti

Na jednej strane vyhľadávaš situácie, v ktorých si sama a chceš tak byť, lebo vieš, že vtedy ti nikto ublíži. No z iného uhla chceš pozornosť. Potrebuješ niekoho, kto sa o teba postará, pritúli sa, pobozká ťa. Jednoducho polovičku, ktorá bude vidieť to malé dievčatko, ktoré v tebe drieme a skrýva sa pred okolitým svetom.

Myšlienky plné únavy

Tak dlho už žiješ v tom, že je celý svet proti tebe, že už si doslova unavená zo všetkého. Pokiaľ si od malička žila v podmienkach, v ktorých bola všetka ťarcha na tvojich ramenách, tak sa nie je čomu diviť. Bojovať so svojimi démonmi, ktorých máš plnú hlavu, musí byť namáhavé. Ale nezabúdaj, že stále sú to len spomienky, ktoré dokážeš zavrieť v zásuvke.