Už si sa zoznámila s toľkými ľuďmi. Vždy začínaš s úvodným slovom Ahoj a očakávaš, že nikdy sa nebudeš musieť rozlúčiť. Zvyčajne však vždy príde posledné Zbohom. Síce nemusí byť vyslovené, ale aj v tvojej duši alebo mysli je zaznamenané ako koniec. Prečo sa vždy musíme rozlúčiť?
„Prečo sa zamilovať, keď sa rozídeme? Prečo sa vznášame vysoko, ak nakoniec všetci spadneme? Prečo hrať hru, keď to nie fér. Prečo rozprávať k Bohu, keď nemáme ani dôkaz, že tam je. Prečo hovoriť ahoj, keď musíš nakoniec vysloviť zbohom. Prečo sa zbližovať s niekým, keď vieš, že sa tvoje srdce môže opäť zlomiť.
Nevidím žiadne dobro v tom, čo sa mi stalo. Nemôžeš ma urobiť šťastnou, keď som smutná. Som typ dievčaťa, ktoré vidí pohár poloprázdny. Nevidím nič dobré na tom všetkom zlom. Nedokážem nič urobiť v zlých časoch. Viním cely svet. “ – text s pesničky I Blame The World (Sasha Sloan).












