Láska. Slovo tak známe a predsa má pre každého iný význam. Ja som lásku stretla v mnohých podobách. Dala mi toho veľa, ale veľa mi toho aj zobrala. Vyvolala vo mne pocity šťastia, ale aj strachu. Odovzdať sa niekomu, dať mu do rúk srdce a veriť, že sa k nemu bude správať s úctou a pokorou.
Nie vždy to však vyjde.
Ten pocit občas tak, ako kúzelne prišiel, tak kúzelne aj odíde, a ty potom už nikdy nepocítiš to, čo si cítila.
Osobu, ktorú miluješ budeš hľadať v inej osobe. Budú sa možno podobať výzorom, alebo tým, že ti ju nejakým spôsobom pripomína. Ale potom si začneš všímať, že predsa to nie je rovnaký úsmev ako mal on, nerozumie rovnakým vtipom, ktoré si zdieľala s ním, alebo mu oči nežiaria rovnako, ako žiarili jemu.
Možno si budeš myslieť, že si zaľúbená, ale časom si uvedomíš, že si zaľúbená do predstavy, ktorou chceš, aby daná osoba bola. Ilúzia sa rozpadne a ty začneš neznášať osobu, s ktorou si. Nie preto, že by spravila niečo zlé. Jednoducho len bude pripomienkou na tvoje bolestivé spomienky a rozbité srdce.
