
Každého mrzí rozchod. Mrzia nás nevyslovené „prepáč“ či „odpusť“. Mrzia nás chyby, slová a činy. Chceme zmeniť naše trápenie na radosť a odpustiť si. Sebe aj tomu druhému. Je to za nami. Naša láska. Tvoja láska. Bola len zlým načasovaním.
Zvláštne sa mi o tom píše, ale už dlho vo mne rezonuje táto téma. Existuje zlé načasovanie lásky alebo jednoducho to tak malo byť? Máš sa poučiť, ísť ďalej a pochopiť? Alebo vaša láska bola zlou zhodou okolností, zlým nastavením, zlyhaním a načasovaním? Existuje zlé či dobré načasovanie?
Mrzí ťa to. Lebo on ťa vedel potešiť, chápal ťa, mali ste svoje vtipy, radosti, milovali ste sa. Je to preč a ty premýšľaš, kde si urobila chybu. Kde on urobil chybu. Kde ste obaja urobili chybu.

Myslím si, že v niektorých prípadoch lásky platí zlé načasovanie. Niektorí ľudia spolu majú byť. Ale nie teraz. Musia vyspieť, pochopiť a zistiť. Nie pre každého je láska správne načasovaná a my občas zúfalé a vyčerpané odchádzame. Od lásky, od problémov.
Keby som ho tak radšej stretla o pár rokov…
Keby sme sa stretli v inej dobe…












