Staraj sa o seba, o mňa je postarané…
Vzťahy
Poznáš ten pocit, keď sa dozvieš, že ťa niekto rozoberal s druhou stranou. V podstate sa dozvieš o sebe novinky o ktorých sám/a ani nevieš a ktoré sú výsledkom nesprávnych ľudských myšlienok, dohadov. Väčšina z nich má málo informácií o danej situácii, ale zhodnotia si ju po svojom. Áno, sama tento pocit poznám.

Ľudia najradšej riešia všetkých okolo, len nie seba. Typické. Veď jednoduchšie je riešiť druhých ako seba nie?! Najlepšie sa hodnotí situácia za druhých. Nikoho nezaujíma, že poznajú len tzv. „jednu stranu“, jednoducho im to stačí. Stačí im to na odsúdenie, zhodnotenie situácie ako takej. Veď načo si popočúvať aj druhú stranu? Urobím záver a hotovo.
Pamätám sa, keď, podotýkam ako 17-násť ročná, som sa prechádzala s kočiarom cez ulicu, kde som bývala. Išlo o dieťa mojej krstnej mamy, ktorá bola u nás na návšteve. Všetko by bolo v poriadku až na jeden detail. O pár dní sa mi „dostalo do uší“, že to je moje dieťa. Susedka, s ktorou sme sa videli každý deň sa realizovala. Áno, veď prečo nevynosiť dieťa, neporodiť za deň/týždeň? Úplne normálna, bežná vec. Žiadna abnormalita.
Bolo milé sa o tom dozvedieť. Osobne ma to pobavilo. No, keď som sa nad tým neskôr zamyslela, povedala som si, aký krásny je pocit vedieť, že ľudí zaujímaš. No o to smutnejšie, že nemajú nič iné na robote ako riešiť teba alebo celkovo hocikoho, kto príde do „rany“.
Je pochopiteľné, že ako ľudia, chceme byť svojím blízkym oporou. Ak sa nám niekto sťažuje na niečo, či už vzniknuté problémy, partnera, prácu – chceme byť oporou, ponúknuť pomocnú ruku, pochopenie. Jasné, že ani jeden z nás po vypočutí problému nezačne a čo na to druhá strana?
Avšak, čo je správne? Myslíš, že tvoj názor/pohľad je ten najsprávnejší? Je správne hodnotiť situáciu, keď poznáte iba jednu stranu? Čo keby po vypočutí druhej strany by ste názor a teda postoj na situáciu zmenili?













