Žene, ktorá ma rozbité srdce
Vzťahy
Drahá moja, ja viem. Bolí to. Tvoje srdce je ranené a vyčíta sebe samému, prečo sa znova zamilovalo. Ach, tá láska. Často na ňu zanevrieme a vyčítame si mnoho chýb. Nevyčítame ich ani tak tomu druhému, ako samej sebe. Alebo vraj dokonca nie sme jej hodné.
Predtým, ako zahodíš všetku sebaúctu voči samej sebe a začneš si ešte viac nadávať či ponižovať lásku a haniť ju, prosím, prečítaj si toto.

Ak si niekedy rozmýšľala nad tým, prečo stále odchádzaš, si opúšťaná či odmietnutá, zažila si to. Zažila si lásku, ktorá však nemala dobrý koniec. Bolo ich viac. Aj tých sklamaní. Boli bez súcitu, bez toho, aby sa ťa niekto opýtal, či ti môže ublížiť a bez toho, aby si to niekomu dovolila. Proste sa to „len“ stalo a ty utekáš z bojiska so svojím srdcom, ktoré je rozbité a ponížené. Ale môže za to láska? Tá skutočná láska?
„Láska nebolí. Bolí len milovať nesprávneho človeka.“
Áno, otrepaný citátik z mojej skorej mladosti a zamilovania. Ale keď tak uvažujem, je veľmi pravdivý. Veď predsa: Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa. Ani tá naozajstná láska nebolí. Ak miluješ nesprávnu osobu, je to len stav, ktorý je bolestivý. Ak však miluješ toho správneho človeka, ver, že ťa to nebude bolieť.
Tým nemyslím to, že ťa Vaši nepustia k nemu spať, či nemôžete byť spolu tak často. Ja myslím tú naozajstnú bolesť. Mnoho mladých dám, slečien, nazvime ich tínedžeriek, v mladosti trpí a majú obrovskú bolesť. Ich vysnený ich nechce, ich vysnený ich opustil. Nebola to láska. Bolelo to, že si milovala nesprávnu osobu. I ja, keď som mala pätnásť, som bola zamilovaná, zlomená a nadávala na lásku. Ale chyba bola vo mne. Nebola to láska. Tá skutočná totiž nebolí. Je to len stav zamilovanosti, za ktorý si môžeme sami. Skús preto porozmýšľať, či to je láska. Tá naozaj nebolí.












