Dôvera je ako neviditeľný plášť. Aj napriek tomu, že je nehmatateľná, chráni vzťahy. Neznamená zaslepenosť. Neznamená bezmyšlienkovite veriť čomukoľvek. Znamená na základe komunikácie vyhodnocovať, riadiť sa rozumom, ale aj citom a vytvárať si puto. Ak je vzájomná, zbližuje. Budovať dôveru však nie je jednoduché.
Veriť niekomu je ako kráčať po neviditeľnom moste na druhý breh. Človek nevníma jeho existenciu, ani skutočnosť, že kráča. Až keď dôveru niečo naruší pri pohľade dolu sa človek čuduje, ako je možné, že doteraz všetko fungovalo. Je prirodzené sa na moment zastaviť a premýšľať. A potom buď pokračovať v ceste a veriť, že kroky nevedú do prázdna alebo sa vrátiť na bezpečnú zem, ale bez dôvery.
Prirovnaní môže byť veľa. Niekde som čítala, že dôvera je ako zápalka. Druhýkrát ju nezapáliš. Ja však verím, že ten oheň je v nás a záleží od nášho rozhodnutia, či bude horieť alebo zhasne.
Ak má vzťah pevné základy, môže prežiť, aj keď sa otrasú. Kľúčom je týchto päť pilierov.
