
Dennodenne stretávame ľudí. Každá osoba v našom živote je prínosom. Dobrým či zlým. Ťažko sa to hodnotí objektívne v nejakej emočnej búrke. Pravda je taká, že najviac nám ublížia tí, ktorých najviac milujeme. Zabúdame pri tom na to, že oni to robia v podstate z najvyššej formy lásky. Ubližujú nám preto, aby nás spravili múdrejšími. Ak by sme nezažili všetko to zlé, nikdy by sme sa nenaučili vážiť si to pekné čo prišlo po tom.
Otvárame srdcia zas a znova ľuďom, pretože chceme veriť a potom sa nájdeme pod paplónom v trojdňovom pyžame s vyplakanými očami. Treba na to veľa kamošiek, vína, vreckoviek a kadečoho, aby sme prišli na to, že to najhoršie je pre nás to najlepšie čo sa mohlo stať. Srdce polámané na miliardu kusov skladáme deň za dňom. Pomaly ale isto sa vrátime do kolobehu. Znovu sa usmievame a tešíme zo slnka, voňavej kávy a čohokoľvek. Aj tá najväčšia bolesť raz odznie, odíde a zanechá iba poučenie, bez pachute. Chce to iba čas. Niekedy viac niekedy menej.
zdroj: unsplash.com














