Nepociťujem voči tebe hnev, pretože som to pochopila
Vzťahy
Možno by som sa raz kvôli tebe aj chcela zmeniť, ale nič by to nezmenilo. Nehodili by sme sa k sebe. Stále by sme boli tí dvaja vo vnútri rozdielni ľudia. Ublížil si mi, ale takto to malo byť. A koniec koncov som aj rada. Naučilo ma to niečo. Naučila som sa, že sa netreba snažiť o ľudí, ktorí s nami nechcú byť. Nikdy by nám neboli verní. Nikdy by na nás nemysleli tak, ako my myslíme na nich.
Dovoľ mi, aby som ti povedala, že sa na teba nehnevám. Myslím to úprimne. Ukázal si mi len to, čo som ja nevidela. To, akí sme rozdielni v bodoch, kde sa to nehodí. A aj keď stále si rada spomeniem na časy dávno minulé, uvedomujem si, že osud to mal dobre naplánované. A aj keď to možno v danej chvíli nechápeme, pochopíme to neskôr.
Možno niekedy sa v myšlienkach znova vrátime k otázkam: „Čo keby…? Čo ak…?“, ale sami vo vnútri cítime, že žiadne „čo ak“ nebude. Ostanú len spomienky. Úsmevné aj bolestné, ale čas je najlepší lekár.
Dovoľ mi, aby som ti povedala, že už som v pohode, pretože som. Mala som dostatok času na rozmýšľanie a chcem, aby si vedel, že aj keď si mi ublížil, chápem to. Nepociťujem voči tebe zlosť ani hnev, pretože som to pochopila. Dal si mi šancu sa zamyslieť sa nad sebou a nad ľuďmi. Dal si mi možnosť, aby som bola niekým, kým skutočne som, pretože meniť sa kvôli niekomu nemá zmysel.













