
Rozchod. Tá škaredá vec, ktorá tak bolí. Dievča obzvlášť. Dievča, ktoré do vzťahu vložilo všetko, obzvlášť na druhú. „Keby som už nikdy nikoho nemilovala tak, ako som milovala teba, to by bola úľava.“ Pretože teba som milovala naozaj veľmi. Ale ja som taká, buď dám všetko alebo radšej nedám nič. Pre mňa jednoducho neexistuje žiadne medzi, na čo je také medzi? Láska nie je hra, láska by sa nemala skúšať. Láska buď je, alebo nie je. A ak nie je, tak mne, tebe, nám dievčatám, ktoré stále ľúbime, nezostáva nič iné, len sa s tým jednoducho zmieriť. Ísť ďalej pre NAŠE vlastné šťastie.
Nemôžem povedať, že som nešťastná. Ale priala by som si byť šťastná. Tak naozaj, vieš, ako to myslím. Takže by som chcela prestať cítiť to, čo stále cítim, keď na teba pomyslím. Vlastne by som na teba chcela prestať myslieť ako na osobu, ktorú ľúbim viac ako len kamarátsky. Úplne naozajsky-naozaj by som chcela byť iba tvojou kamarátkou. Lenže som našej láske dala všetko a tak mi teraz nezostalo nič. Nie je to fér, nemyslíš? Ale nie, nechcem sa ľutovať. Nehovorím, že sa mi (naozaj veľmi v prenesenom význame vyjadrené) v prvé dni, týždne, (mesiace?) nechcelo zomrieť, ale našla som v sebe silu. A za presne túto silu samú seba veľmi obdivujem. Nie je hanbou, pochváliť sa. A ja sa chválim a naozaj som pyšná, ako som s tou obrovskou túžbou po tvojej láske, po tebe celom, dokázala bojovať. A stále bojujem. Pretože ťa stále ľúbim.
Zobraziť celú galériu (4)











