11 tipov, ktoré ti pomôžu učiť sa rýchlejšie a lepšie si pamätať

Už odmalička by sme si mali precvičovať a zlepšovať svoju schopnosť učiť sa, aby sme tak neskôr mohli ľahšie splniť a dosiahnuť svoje ciele. Väčšina ľudí ale myslí a učí sa stále rovnako. 

Našťastie, kognitívna veda sa lepšie pozrela na učenie ako také a tak vám prinášame výsledky jej zistení.

1. Zručnosti sa ľahšie učia po samostatných častiach

Ak sa chcete naučiť hrať na gitare, nepremýšľajte o tom ako o celku a nechcite hneď zahrať nejakú pieseň od vašej obľúbenej kapely. Rozdeľte si to na menšie, ale porovnávateľné ciele. Napríklad niekoľko jednoduchých akordov, ako ich poriadne zahrať, neskôr ako ich spájať dokopy a podobne.

Časom sa tieto čiastkové zručnosti spoja a výsledkom bude to, že si na gitare zahráte pieseň, ktorú si vyberiete.

Takýto spôsob aplikuje mechanické učenie rovnako ako aj na faktoch založené lekcie.

2. Multitasking nefunguje a už vôbec nie pri pamätaní nových informácii

Veľa ľudí rozumie, že multitasking je len mýtus – náš mozog naozaj nedokáže dávať rovnaký pozor na dve rozličné úlohy a venovať sa im zároveň. Ale niektorí ľudia sa takto pokúšajú učiť.

Okrem toho, že si úlohu rozčleníte na menšie časti, každému kroku sa venujte naplno. Nesnažte sa zvládať ďalší, ak ste nedokončili predošlý. Ak vás niečo vyruší, trvá okolo 25 minút kým sa budete znovu plne sústrediť na svoju úlohu. Multitasking zapríčiní, že budete čiastočne rozumieť “z každého rožka troška”, ale určite nezabezpečí, aby ste úlohám rozumeli úplne a dokázali ich tak dobre splniť.

3. Napísať si, čo ste sa naučili, pomáha upevniť si to v mysli

Ak podanú informáciu chcete premeniť na vedomosť, výskum ukazuje, že by ste si to mali zapísať – rukou. Pozorovanie z roku 2014 ukázalo, že študenti, ktorí si poznámky písali ručne na papier dosiahli omnoho lepšie výsledky ako tí, ktorí si ich zapisovali do notebookov. Boli schopní pamätať si viac faktov, roztriediť ich do komplexných celkov a nápadov, a lepšie spájať informácie.

Výskumníci tvrdia, že pokiaľ píšeme perom na papier, vytvára to v mozgu omnoho trvanlivejšie spojenia, ako keď píšeme na klávesnici. Takéto písanie je príliš rýchle a pre mozog omnoho jednoduchšie, a teda sa nedokáže natoľko usadiť v pamäti. Písanie rukou vás núti čeliť informáciám tvárou, čím vás núti stráviť s nimi nejaký čas.foto: sciencealert.com

4. Chyby by sa mali oslavovať a študovať

Byť dokonalý je preceňované. Celá pointa učenia spočíva v tom robiť chyby, zlyhať a neskôr uisťovať, prečo sa to tak stalo a čo sme urobili zle.

Ďalšia štúdia z roku 2014 ukázala, že mozog ukladá spomienky na chyby na špeciálne miesto, aby sa im na ďalší pokus dokázal vyhnúť. Ak rodičia nútia deti nerobiť chyby alebo ich za ne prísne trestajú, pripravujú ich tak podľa výskumníkov o veľa vedomostí.

5. Byť optimistický pomáha uspieť

Stresovanie deti zbytočným preceňovaním a nútením spôsobí viac škody ako úspechu. Skôr o sebe začnú pochybovať a naplní ich to úzkosťou, a tieto dve veci sú pre schopnosť učenia priam toxické.

“Úzkosť u vás vylučuje schopnosť nájsť skutočné riešenia skutočných problémov, pretože vidíte realitu skreslene cez svoj strach” hovorí profesor Harvardskej školy biznisu Alison Wood Brooks.

Dekády skúmania a pozorovania dokázali, že pokiaľ sa do čohokoľvek pustíme s otvorenou mysľou, budeme v tom úspešnejší, ako keď sa budeme neustále báť. Rodičia by preto mali deťom ukazovať učenie ako objavovanie. Deti sa tak stávajú rozhodnejšími.

6. Vzrušujúce témy sú “lepkavejšie” ako tie nudné

Deti sa vždy zaujímajú o čudné a nevysvetliteľné veci v ich okolí a objavovanie je pre ne zábavou. Akonáhle však prídu do školy, kde musia tvrdo argumentovať holými faktami, prichádzajú o zábavu. Tak skoro, ako to je možné by deti mali byť oceňované za to, že si pamätajú ten zvláštny pach v cudzom dome, alebo tie žlté otcove kraťasy, v ktorých chodí len večer dozadu za dom pracovať v záhrade.

7. Rýchlostné čítanie môže skracovať čas učenia

Jednoduchý predpoklad – ak čítate rýchlejšie, učíte sa rýchlejšie. Praktizovaním rýchlostného čítania trénujete svoj mozog, aby spájal slová do celistvých myšlienok, nie aby posudzoval každé slovo osobitne, čo vás pri učení značne môže spomaliť.foto: sciencealert.com

8. Trénovať, trénovať, trénovať

Tvrdá práca môže mať na mozog blahý vplyv. Samozrejme nie drieť v bani ako otrok, skôr pracovať na svojom zlepšení. V roku 2004 vedci nechali ľudí žonglovať s loptičkami a sledovali pri tom ich mozog. Počas žonglovania bolo vidieť tvrdú prácu šedej kôry, akonáhle ale ľudia žonglovať prestali, práca zmizla. A pritom žonglovanie nie je podstate nič iné ako opakovanie nacvičených pohybov.

Pri opakovaní dochádza k tvorbe nových spojení v mozgu. Tie následne dokážu napríklad mnohokrát opakovaný pohyb pretvoriť na reflex.

9. Používaj to, čo vieš, aby si sa naučil to, čo nevieš

Ak má dieťa problém zvládnuť nejakú tému, rodič by mu mal pomôcť nejakou súvisiacou témou ktorú zvládlo. Volá sa to asociatívne učenie. Študent napríklad môže mať problém s porozumením diferenciálneho počtu, ale má rád futbal. Ak dokáže vidieť podobnosť napríklad medzi točenou strelou a oblúkom krivky, má väčšiu šancu pochopiť abstraktný koncept, ktorým je v našom prípade diferenciálny počet.

10. Vyhľadávanie informácii nemusí byť vždy zlé

Deti by sa mali naučiť ako zápasiť s jednoduchšími problémami. Ale dôkazy ukazujú, že dlhé riešenie problému môže všetko len zhoršiť, pretože dieťa ťažko zvláda ak sa mu dlho nedarí.

Štúdia z roku 2008 ukazuje, že nevyriešené problémy zhoršujú schopnosť pamätať si a teda učiť sa. Riešenie teda znie: ak viete, že to viete, len si nemôžete spomenúť, vygooglite si to.

11. Robiť “učiteľa” pomáha učiť sa

Vedci to volajú “efekt chránenca”. Keď to, čo ste sa naučili, niekomu podáte vlastnými slovami, nejde len o to, že si pamätáte podstatu informácie. Utvrdzuje to vaše vlastné chápanie veci. Pri rozdeľovaní problému do menších pochopiteľných častí musí učiteľ využiť svoju vedomosť o probléme a skutočnosť, ako sa učil on.

To je jeden z dôvodov, prečo sú starší súrodenci múdrejší ako tí mladší. Dokázala to štúdia z roku 2007. Je tomu tak preto, pretože jednou z “pracovných náplní” staršieho súrodenca je predávať vedomosti, ktoré on získal.

foto: elitedaily.com

zdroj: vedelisteze.sk