„Veď to bol len žart.“ Psychologička varuje pred vetami o vzhľade, ktoré si deti pamätajú

Jedna poznámka pri rodinnom obede, vtip o váhe alebo nevinné podpichnutie od súrodenca. Dospelému môže podobná veta pripadať bezvýznamná, no tínedžer si ju môže niesť v hlave ešte roky.

Psychologička Tamara Kalužová z IPčka upozorňuje, že dospievajúci sú na hodnotenie svojho vzhľadu mimoriadne citliví a slová najbližších môžu výrazne zasiahnuť ich vzťah k vlastnému telu.

„Na základnej škole som patrila medzi deti, ktoré si spolužiaci vybrali ako ľahký terč. Najskôr to boli poznámky na oblečenie, potom na výzor a nakoniec už stačilo, že som vošla do triedy. Dnes som dospelá, no niektoré vety z detstva stále počujem v hlave častejšie, než by som chcela,“ napísala naša čitateľka vo svojom Z-Blogu.

Dospievanie je obdobím, keď si mladý človek postupne vytvára predstavu o tom, kým je, kam patrí a ako ho vnímajú ostatní. Súčasťou toho je aj zvýšené porovnávanie sa s rovesníkmi a citlivosť na to, čo spoločnosť práve považuje za atraktívne.

Kým kedysi prichádzali ideály krásy najmä z časopisov či televízie, dnes majú mladí ľudia sociálne siete neustále pri sebe. A práve v období, keď ešte len budujú vlastnú sebahodnotu, môže byť jedna poznámka od človeka, ktorému dôverujú, oveľa silnejšia, než si dospelí uvedomujú.

„Veď som si iba robil srandu“

„Máš trochu väčšie brucho.“ „Naozaj si dáš ešte?“ „Keby si trochu schudla, bola by si krásna.“ „Ty si zase nejaký chudý.“

Podobné poznámky nemusia byť vyslovené so zlým úmyslom. Niekedy vzniknú ako žart, inokedy ako údajne dobre mienená rada. Problém však podľa psychologičky nie je iba v tom, čo chcel dospelý povedať, ale najmä v tom, ako túto vetu dokáže spracovať dospievajúci človek.

Tamara Kalužová upozorňuje, že mozog tínedžera je citlivejší, emocionálne reaktívnejší a zraniteľnejší voči hodnoteniu od ľudí, na ktorých mu záleží.

„Komentár od niekoho cudzieho zabolí. Komentár od rovesníkov, rodičov alebo súrodencov sa ukladá hlboko a môže spôsobovať problémy ešte dlho po tom, ako zaznel,“ hovorí Kalužová. A práve preto nemusí fungovať vysvetlenie, že to bol iba nevinný vtip.

zdroj: Pexels/Juan Vargas

Niektoré vety si môžu opakovať ešte celé roky

Dospelý človek môže na podobnú poznámku o pár hodín zabudnúť. Tínedžer si ju však môže spojiť s tým, čo už o svojom vzhľade počul od spolužiakov. Alebo s tým, čo každý deň vidí na sociálnych sieťach.

Psychologička vysvetľuje, že dospievajúci ešte nemusia mať vlastnú sebahodnotu vybudovanú natoľko, aby podobné komentáre dokázali jednoducho odfiltrovať.

„Dospievajúci si tieto vety berú veľmi k srdcu a opakujú si ich – niekedy aj roky po tom,“ vysvetľuje odborníčka.

Zdanlivo nevinná poznámka o hmotnosti, tvare tela alebo množstve jedla sa tak môže postupne stať súčasťou toho, ako dieťa premýšľa samo o sebe. A keď zároveň pravidelne sleduje upravené fotografie a videá ľudí, s ktorými sa porovnáva, tlak môže byť ešte väčší.

Problém nemusí začínať pri jedle

Narušený vzťah k vlastnému telu sa nemusí okamžite prejaviť dramatickou zmenou hmotnosti. Podľa Kalužovej môžu byť prvé signály oveľa nenápadnejšie.

Mladý človek môže začať pociťovať výčitky po sladkom, byť nervózny, keď vynechá tréning, vyhýbať sa spoločnému stolovaniu alebo venovať čoraz viac pozornosti tomu, čo zjedol a ako vyzerá.

Dôležitá preto podľa IPčka nie je iba otázka, čo dieťa je alebo neje, ale aj to, čo sa odohráva v jeho vnútri. Ak sa jedlo postupne stane zdrojom úzkosti, kontroly alebo spôsobom, podľa ktorého dieťa posudzuje vlastnú hodnotu, je vhodné situáciu nepodceňovať.

Výčitkami môže rodič situáciu ešte zhoršiť