Toto si ženy často mýlia s láskou: Dá sa nezdravý vzťah zachrániť, alebo je to slepá ulička?

Závislosť na partnerovi môže pôsobiť ako intenzívna láska, no v skutočnosti často vychádza zo strachu, neistoty a potreby uistenia. Podľa výskumu publikovaného v odbornom časopise Frontiers in Psychology má emocionálna závislosť silnú súvislosť s úzkostnou vzťahovou väzbou a nižšou sebaúctou.

Kedy sa dá závislý vzťah uzdraviť a čo robiť, ak má žena pocit, že bez partnera „neexistuje“? Odpovedá psychologička Mgr. Ingrid Molnárová z online poradne MOJRA.sk.

Motýliky v bruchu, silná vášeň či pocit, že bez druhého nedokážeme fungovať. Mnohé z nás si tieto emócie mýlia so skutočnou láskou. Intenzita však ešte nemusí znamenať zdravie.

V skutočnosti môže ísť práve o závislosť na partnerovi, ktorá sa navonok tvári ako hlboké citové prepojenie, no vnútri je poháňaná strachom zo samoty, odmietnutia alebo straty. Viac sa o týchto definíciách dozvieš po kliknutí SEM. Teraz sa ale pozrieme na to, či a ako sa z takéhoto nastavenia dá dostať.

Závislý vzťah nemusí byť definitívnym rozsudkom. To, čo sa dnes javí ako dusivá dynamika plná neistoty a emočných výkyvov, sa môže pri vedomej práci postupne meniť. Nejde však o rýchlu premenu ani o jednostrannú snahu „zachrániť“ partnerstvo.

Odborníčka vysvetľuje, za akých okolností sa môže dynamika medzi partnermi posunúť k väčšej rovnováhe. Čo je pri tom kľúčové a prečo je práca na sebe dôležitejšia než snaha za každú cenu udržať vzťah?

Môže sa závislý vzťah časom zmeniť na zdravý?

Mgr. Ingrid Molnárová prekvapuje kladnou odpoveďou. Kľúčom však je vedomá práca. „Zmena je možná vtedy, keď sa pozornosť prestane sústreďovať výlučne na udržanie vzťahu. Začne sa presúvať k vnútornému prežívaniu, hraniciam a osobnej zodpovednosti oboch partnerov. Bez toho má závislosť tendenciu skôr sa prehlbovať než spontánne ustupovať,“ hovorí.

zdroj: Pexels/Cody Portraits

„Kľúčovým momentom býva uvedomenie si, že vzťah neslúži len na uspokojovanie potrieb bezpečia a uistenia, ale má byť priestorom pre rast dvoch samostatných ľudí. Ak si človek začne všímať vlastné úzkostné reakcie, strach zo straty, potrebu kontroly, či prispôsobovania sa, otvára sa priestor pre zmenu,“ pokračuje.

„Závislosť sa totiž neudržiava samotným partnerom, ale vnútornými mechanizmami, ktoré sa aktivujú vo vzťahovej blízkosti,“ dodáva.

Kedy je možná zmena?

Posun nastáva vtedy, keď sa človek učí regulovať svoje emócie bez toho, aby bol odkázaný na neustále uisťovanie zvonku. Znamená to vedieť zostať sám so sebou aj v nepríjemných pocitoch, ako sú samota, neistota či frustrácia, bez okamžitej potreby úľavy od partnera. Tým sa prirodzene zmierňuje tlak, ktorý je na vzťah vyvíjaný. Dynamika sa môže premeniť z postoja „si mojou podmienkou stability“ na vedomé „vyberám si ťa ako partnera“.

zdroj: Pexels/Eugenia Remark