Na ľudské správanie má veľký vplyv nie len charakter človeka, ale aj spôsob, akým bol vychovaný. V dospelosti stretávame ľudí, ktorí majú rôzne problémy, rôzne „zlé“ prístupy chovania sa. Možno ich pozoruješ aj na sebe. Nie za všetky si však môžeš sama. Niekedy za to môže práve ten zlý vplyv rodičov, ktorý ťa poznačil na celý život. Aké situácie za to môžu?
Keď si sa ako dieťa rodičov bála
Pre niektorých rodičov je emocionálny útok synonymom lásky a pozornosti. Aj keď svoje deti milujú, ich lásku si vynucujú pocitom rešpektu a strachu. Sú náladoví, v jednu chvíľu ťa volá matka k stolu na obed, a o chvíľu už kričí ako zmyslov zbavená kvôli hračkám na zemi. Deti hneď vycítia, akú náladu rodič má a boja sa k nemu vôbec prehovoriť, aby sa vyhli hádke. Takto si zrejme žila v neustálom strachu z toho, či na teba nebude nakričané aj bez toho, aby si niečo vyviedla. Neskôr sa z teba stal utiahnutý človek, ktorý sa boja ozvať aj vtedy, ak na to má právo.
„Počúvaj nás, no vinu si nes sama“
Rodičia si myslia, že všetko vedia najlepšie a veľmi radi do života svojich detí zasahujú. Chcú pre nich samozrejme iba „to najlepšie“, no neuvedomujú si fakt, že každý z nás je iná osobnosť. Tiež zažili situáciu, keď neznášali svojich rodičov kvôli tomu, že sa im plietli do života, no pri vlastných deťoch na to akoby zabudli. Radia a rozkazujú, no keď sa v budúcnosti ich rada pre teba ukáže ako zlá, vinia z toho iba teba. Napríklad: rodičia ti vyhovárali každého frajera, ktorého si kedy mala. Žiaden nebol pre teba dosť dobrý. Keď sa z teba však stane dospelá žena, ktorá nemá rodinu, koho z toho vinia? Prečo si nenašla muža? Prečo nemáme vnúčatá, keď ich chceme?
