Psychologička o ženskej sterilizácii: Spoločnosť má pocit, že vlastní telá žien

Sterilizácia je jedno z najintímnejších rozhodnutí, aké môže žena urobiť, a zároveň jedno z najviac posudzovaných. Aj v modernej spoločnosti, ktorá sa deklaruje ako slobodná a individuálne orientovaná, vyvoláva rozhodnutie nemať deti silné emócie, nepochopenie aj otvorený odpor.

Na túto tému sme sa rozprávali s psychologičkou Mgr. Naďou Dudovou, MBA z platformy ksebe, ktorá vysvetľuje, že nejde len o osobné rozhodnutia jednotlivcov, ale o hlboko zakorenené spoločenské vzorce. Tie ovplyvňujú nielen to, ako ženy vnímame, ale aj to, aké hranice im ako spoločnosť dovolíme mať.

Keď žena odmietne materstvo, spoločnosť zneistí

Rozhodnutie nemať deti je pre mnohých stále niečím, čo „treba vysvetliť“. Nejde pritom o zvedavosť, ale často o potrebu korigovať alebo presvedčiť.

„Pohľad na ženu, ktorá vedome odmieta materstvo, často narúša hlboko zakorenené presvedčenia o tom, ‚čo je normálne‘ a aká má byť ženská rola,“ vysvetľuje psychologička Dudová, pričom upozorňuje, že ide o reakciu, ktorá vzniká skôr v pozorovateľovi než v samotnej žene.

Ako dodáva, keď niekto ide proti spoločenskej norme, automaticky to vyvoláva napätie. „Keď niekto ide proti tejto norme, môže to v ľuďoch spúšťať vnútorné napätie, najmä ak sami svoje rozhodnutia nikdy nespochybňovali,“ uviedla odborníčka. Toto napätie si následne ľudia racionalizujú tým, že problém prenesú na druhého, a preto vzniká potreba ženu „napraviť“.

„Dobrovoľná bezdetnosť nie je vnímaná neutrálne, ale ako ohrozenie hodnôt, na ktorých si mnohí postavili vlastnú identitu,“ doplnila psychologička. Reakcie okolia preto často viac vypovedajú o ich vlastných neistotách než o rozhodnutí konkrétnej ženy.

Mýtus „neúplnej ženy“ pretrváva

Aj napriek pokroku zostáva v spoločnosti silne zakorenený obraz ženy ako matky. Žena bez dieťaťa je často vnímaná ako niekto, komu „niečo chýba“. „Presvedčenie, že žena bez dieťaťa je ‚neúplná‘, vychádza z dlhého spoločenského nastavenia, v ktorom sa hodnota ženy spájala najmä s materstvom, starostlivosťou a pokračovaním rodu,“ vysvetľuje Dudová.

Tento naratív má podľa nej vážne psychologické dôsledky.